Exotické ovocie so sladkou chuťou a vôňou pižma obohatí miešané drinky o svoju jedinečnú chuť a ľudský organizmus o úctyhodnú dávku vitamínu C a vlákniny. Plody vyrastajú v tropických a subtropických krajinách na „jahodových stromoch“ Psidium guajava.
Aj keď je pôvod guavy nejasný, traduje sa, že v 16. storočí ju rozšírili zo Severného Mexika do Karibskej oblasti a iných krajov. V súčasnosti sa pestuje v mnohých krajinách, vyhovujú jej suché aj vlhké podmienky. Plod má hruškovitý tvar, silnú sladkokyslú chuť a korenistú arómu pižma. Plody guavy rastú na typicky vyzerajúcom tropickom kríku v Strednej Amerike, Západnej Indii, na Bahamách, Bermudách a Floride. Do mnohých týchto častí Zeme ju v 19. storočí doviezli kolonizátori pochádzajúci zo Španielska a Portugalska. Adaptovala sa aj v teplejších častiach Ázie a Afriky, napríklad v Egypte. Guava je príbuzná ďalšiemu tropickému ovociu fejchoi, ktorá je zelená a predĺžená.
Šupka guavy je tenká a sfarbená do zelena až žlta, dužina je biela, lososovo ružová až červená s bielymi tvrdými semienkami. Zrelé plody sú mäkké na dotyk a chuťou pripomínajú jahody, iné druhy sú kyslejšie, s nádychom citrónu, ďalšie nesú arómu hrušky. Chuť, ktorú ovplyvňuje obsah kyselín a cukru, sa mení v závislosti od klímy a od sezóny. Jedlý je celý plod – tuhá žltá šupka s horkastou príchuťou, krémová a sladká dužina aj semienka. Tvrdé jedlé semiačka tvoria až polovicu plodu. Možno ich odstrániť, ale sú veľkou zásobárňou vitamínu C. Najlepšie je konzumovať guavu surovú, pretože pri jej konzervácii sa stráca štvrtina vitamínu C. Plod avšak obsahuje viac ako odporúčanú dávku dennej spotreby tohto vitamínu pre dospelého človeka, preto aj tepelne spracovaná guava zostáva jeho bohatým zdrojom. Vitamín C je potrebný pre zdravie kože, tkanív a na syntézu kolagénu. Pôsobí aj ako antioxidant, odstraňuje voľné radikály. Užitočný zdroj rozpustnej vlákniny vo forme pektínu možno nájsť v dužine aj v semiačkach guavy. Minerálna látka draslík sa zúčastňuje na regulácii krvného tlaku.
Guava je chudobná na proteíny, uhľohydráty a tuky, ale veľmi bohatá na vitamíny a látky, ktoré znižujú cholesterol a hypertenziu. Vyše 70% guavy tvorí voda. Sto gramov guavy obsahuje vyše 50 kalórií, necelý gram bielkovín, vyše 6 gramov cukrov a necelý gram tuku. Vysoké zastúpenie má vitamín C – 184 miligramov na 100 gramov – viac vitamínu obsahuje už len ovocie acerola a šípky. Veľkú časť výživných látok v guave tvorí aj vláknina vo forme rozpustného pektínu a slizu – vyše 5 gramov na 100 gramov, a draslík – 284 miligramov na sto gramov. Guava obsahuje minerálne látky ako vápnik, fosfor, horčík, zinok, vitamín A, vitamíny skupiny B – B1, B2, B6 a niacín. V guave sa nachádza aj kyselina listová, kyselina citrónová a kyselina jablčná, ktoré zabezpečujú kyslastú chuť tohto plodu. Guava neobsahuje nijaký cholesterol a sodík, má nízku hladinu tuku a málo kalórii. Jedna porcia ovocia obsahuje päťkrát viac vitamínu C ako pomaranč.
Guava má antioxidačný účinok, znižuje krvný tlak, vďaka pektínu znižuje cholesterol v krvi, čistí črevá, uľahčuje vylučovanie stolice s obsahom cholesterolu a žlčových solí. Udržiava zdravé cievy, čím pôsobí ako prevencia pred vznikom artériosklerózy. Konzumácia guavy neutralizuje účinok nikotínu a pomáha fajčiarom prekonať návyk na nikotín – vyskúšajte nahradiť cigarety tromi plodmi guavy denne. Guava doslova ničí únavu, neosviežuje len pri pocite smädu, osvieži celé telo i myseľ. Okrem iného má laxatívne účinky a ničí toxíny. Kolagén zabezpečuje zdravie kostí, kože a ciev. Plody s ružovou dužinou obsahujú dostatočné množstvo lykopénu, ktorý ochraňuje pokožku od silného UV žiarenia a mužov od rakoviny prostaty. Guava obsahuje viac draslíka ako banány, ten je dôležitou súčasťou buniek a krvných tekutín.
Guava, podobne ako aj ostatné tropické plody, by sa nemala skladovať v chladničke, pokiaľ nie je prezretá. Čerstvé a zrelé plody uchovávajte v izbovej teplote. Kvalitné guavy by mali byť pevné a bez odretých miest a fľakov. Najlepšie sú zelenožlté zrelé pevné a tuhé plody. Sladšie guavy s nižším obsahom kyselín sú najchutnejšie surové – plod umyte, prekrojte a dužinu vydlabávajte lyžičkou. Kyslejšie plody môžete s pridaním cukru alebo iného sladidla variť či zmraziť ako dreň. Z guavy sa vyrábajú chutné sirupy, džemy alebo želé. V Brazílii si pripravujú ako dezert kašu z guavy, ktorú vyrábajú varením dužiny a cukru. Na Havaji je guava obľúbená so sójovou omáčkou alebo octom. Vynikajúce sú aj guavové jednohubky – vydlabte semiačka a dužinu naplňte cottage cheesom, dressingom, omáčkou alebo nátierkou či tatarkou. Dokonalá je pre labužníkov – ovocné šaláty, havajské koktaily a drinky sa bez výraznej chuti guavy nezaobídu. Bez zrniek varená guava slúži ako základ punču alebo zmrzliny. Guavový sirup, ktorý si vyrábajú podľa zložitej receptúry obyvatelia Južnej Afriky, sa riedi vodou alebo sa používa do pudingov a ako plnka do oblátok. Využitie guavy v kuchyni je neobmedzené, môže nahradiť ovocie v múčnikoch a dezertoch, vyrobíte z nej omáčky, nátierky, indické chutney, kečup, francúzsky sorbet a podobne. Sušená guava alebo prášok dochutia zmrzlinu, nápoje, jogurty, marmeládu, vločky.
L.Z.
