štvrtok, 28 marca, 2024
ÚvodOstatnéZloženie a význam základných živín

Zloženie a význam základných živín

Medzi základné živiny zaraďujeme cukry, tuky, bielkoviny a  pojmom výživové doplnky označujeme vitamíny, minerály a stopové prvky.

Cukry
Sú najdôležitejším zdrojom svalovej energie, a preto sa zaraďujú medzi pohonné látky. Cukry sú zlúčeniny uhlíka, vodíka a kyslíka. Rozlišujeme jednoduché cukry (monosacharidy), oligosacharidy a zložené cukry (polysacharidy).

Glukóza (hroznový cukor), fruktóza (ovocný cukor) a galaktóza (súčasť mliečneho cukru) sú najznámejšie a biologicky významné jednoduché sacharidy. Glukóza je najrýchlejším a najzákladnejším zdrojom energie pre ľudský organizmus. Význam glukózy tkvie i v tom, že je jediným zdrojom energie pre náš mozog a červené krvinky. Absolútne minimum glukózy, ktoré musí človek za jeden deň prijať, je 150 gramov. Glukóza sa, ako produkt fotosyntézy, nachádza v rastlinách, kde sa hromadí najmä v plodoch. Pri nedostatku glukózy sa odporúča konzumovať i med a živočíšne produkty (veľa glukózy nachádzame v krvi a lymfe živočíchov).

Oligosacharidy sa účinkom enzýmov rozkladajú na malý počet pôvodných jednoduchých cukrov. Patrí sem maltóza (sladový cukor, štiepi sa na dve molekuly glukózy), laktóza (mliečny cukor, štiepi sa na galaktózu a glukózu) a sacharóza (repný cukor, cukor používaný v domácnostiach, štiepi sa na glukózu a fruktózu).

Najdôležitejšími polysacharidmi, ktoré sa štiepia na viacero jednoduchých cukrov, sú škroby, pektíny, glykogén a celulóza. Škrob je uložený v zásobných orgánoch rastlín, ako sú hľuze a semená zemiakov, kukurice, pšenice či ryže. Pektíny sa vyskytujú najmä v ovocí, ako sú jablká a citrusové plody. Vo výžive majú význam ako liečivo proti riedkej stolici. V potravinárstve sa využívajú na prípravu stabilizátorov v mliečnych výrobkoch a želírovacích prostriedkov pri výrobe ovocných nátierok. Zatiaľ čo škrob je rastlinným sacharidom, glykogén je živočíšnym škrobom, ktorý sa nachádza hlavne v pečeni, svalstve a v tkanivách živočíchov. Celulóza tvorí základ podporného tkaniva rastlín a ide o nestráviteľný polysacharid, ktorého hlavnou úlohou je napomáhať pohybom čriev pri trávení. Jej konzumácia je potrebná hlavne pri zápche.

Prijatím 1 gramu cukru prijmeme 4,1 kalórií. Okrem energie získame vďaka cukrom i pocit nasýtenosti. Dennou spotrebou 400-500 gramov pokryjeme 50 – 70% vynakladanej svalovej energie. Sacharidy sa nám ukladajú v svaloch. Ak prijímame väčší podiel cukrov, musíme zvýšiť i príjem vitamínu B 1, ktorý zabezpečuje ich vstrebávanie a zužitkovanie. Najväčšie množstvo sacharidov nachádzame (okrem stolového cukru, ktorý je stopercentným sacharidom) v mede a v múke, viac ako polovicu celkovej váhy bieleho pečiva a strukovín tvoria sacharidy a 20 % obsahu zemiakov tvorí škrob.

Tuky
Tuky sú nevyhnutnou živinou. Okrem toho, že sú pre svoju vysokú kalorickú hodnotu dôležitým zdrojom energie, umožňujú príjem vitamínov rozpustných v nich. Zabezpečujú dokonalú premenu látok a funkciu buniek. Príjem 1 gramu tuku sa rovná príjmu 9,3 kalórií, pričom celodenný prísun tukov by nemal prevýšiť 30 gramov. Nadbytočný tuk sa totiž ukladá v tele ako kalorická rezerva a príliš veľké množstvo tukov zaťažuje i náš srdcovocievny systém.

Tuky sú zmesi mastných a nenasýtených kyselín viazaných na glycerín. Mononenasýtené (olivový olej)a +polynenasýtené+ (olej zo semien, rybí tuk) tuky sú zdravé, pretože ochraňujú telo pred vznikom srdcovocievnych a iných ochorení. Nasýtené mastné kyseliny, ktoré prijímame živočíšnou stravou, predstavujú v nadmerných množstvách tuky škodlivé.

Tuky môžeme rozdeliť i na tuhé (loj, sadlo), polotuhé (živočíšna masť, živočíšne maslo – mliečny výrobok a rastlinné maslo) a kvapalné (oleje). Tuk avšak prijímame i v strave, ktorá možno na prvý pohľad ani nevyzerá ako zdroj tukov –syry, mlieko a mliečne výrobky, mäso, vajcia a ryby sú taktiež bohatými zásobárňami lipidov.

Lipidy, ako sa tuky nazývajú, vznikajú v rastlinách premenou jednoduchých cukrov a v živočíšnych telách (vrátane ľudského) z prijatej potravy. Rastliny si ukladajú tuk do semien, živočíchy do podkožného tkaniva (najmä brušnej dutiny). Tuk sa ukladá i do niektorých vnútorných orgánov, ktoré ho potrebujú – do pečene, obličiek a do kostí (tzv. špik).

Olivový olej, maslo a husaciu masť naše telo strávi ľahšie a rýchlejšie ako bravčovú masť a loj, ktoré by sme mali v kuchyni používať čo najmenej. Vypražené pokrmy taktiež patria medzi ťažko stráviteľné. Žalúdok ľahšie príjme tie pokrmy, do ktorých sa olej, masť alebo maslo len pridávajú. Organizmus lepšie využije tuky, ktorých sa užije menej a ktoré sú viacej rozptýlené.

Rybí tuk, bravčovú masť a olivový olej  viac ako z 99% tvoria tuky (rybí tuk je avšak oveľa zdravší ako iný živočíšny tuk, pretože obsahuje omega 3 mastné kyseliny). Približne 97 % tuku nájdeme v husacej masti. Maslo a margarín v sebe obsahujú minimálne 80 % lipidov a orechy ponúkajú až 58 % zdravých tukov. Tučnejšia husacina má v sebe viac tukov ako tučnejšia bravčovina ( 45,6 % k 36 %). 1/3 šľahačky a vaječných žĺtkov tvoria lipidy.

Bielkoviny
Sú to dusíkaté zlúčeniny, ktoré sú bezpodmienečnou potrebou ľudského a živočíšneho organizmu. Nemožno ich nahradiť žiadnymi inými živnými látkami. Proteíny vznikajú len v živom rastlinnom tele a v živočíšnych telách sa premieňajú na živočíšne bielkoviny. Bielkoviny sú stavebnou zložkou živého organizmu, zabezpečujú rast a vývoj nových buniek a regeneráciu starých buniek. Sú súčasťou tvorby rozličných enzýmov a hormónov. Bez aminokyselín, z ktorých sa bielkoviny skladajú, by nebol možný život. Niektoré aminokyseliny si dokáže organizmus vytvoriť sám, ostatné musí prijať stravou.

Bielkoviny delíme na rastlinné a živočíšne. Živočíšne bielkoviny sú cennejšie, pretože obsahujú všetky esenciálne aminokyseliny čiže tie aminokyseliny, ktoré si naše telo nedokáže vytvoriť. Rastlinné proteíny nachádzame najmä v strukovinách. Sója je jediný rastlinný výrobok, ktorý obsahuje všetky esenciálne aminokyseliny, a preto by mala byť základnou potravinou vegetariánov.

Plnohodnotné bielkoviny alebo bielkoviny úplné, obsahujúce všetky esenciálne aminokyseliny, z ktorých si ľudské telo vybuduje vlastnú bielkovinu, sa vyskytujú najmä v živočíšnej strave, v kuracom mäse, v rybách, mliečnych výrobkoch, vo vajíčkach, ale i v spomínanej sóji.

Získané bielkoviny sa rozložia na aminokyseliny, z ktorých sa vytvoria pre telo vlastné bielkoviny. Ak ich je nadbytok, premieňajú sa na cukry a stávajú sa zdrojom energie. Proteíny, ktoré vniknú do tela inak ako strávením (napr.: vstreknutím do krvného obehu), pôsobia pri nadmernom množstve ako jed.

Spotreba bielkovín by mala byť vyrovnaná so spotrebou tukov a sacharidov, pričom bielkovinové minimum by malo tvoriť 40 až 70 gramov na deň a bielkovinové optimum, ideál, 70 až 100 gramov na deň. Deti, keďže rastú a vyvíjajú sa, potrebujú viacej bielkovín ako dospelý jedinec. Dožičíme im 3 gramy bielkovín na každý kilogram ich váhy. Zvýšenú spotrebu proteínov si vyžadujú  isté ochorenia, ale i poranenia a operácie, ktoré sú sprevádzané úbytkom telových bielkovín. Naopak, pri ochorení obličiek prísun bielkovín znižujeme, pretože nadbytok aminokyselín prechádza obličkami a vylučuje sa z tela von. 1 gramom bielkovín sa vydá 4,1 kalórií.

L.Z.

PRÍBUZNÉ ČLÁNKY
- Advertisment -
Google search engine

Najpopulárnejšie

komentáre