Za tri roky strávené v Španielsku sa toho dá stihnúť veľmi veľa. Okrem nasávania vitamínu D, neúspešných pokusov naučiť sa domáci jazyk a vyvaľovania sa na pláži, sa mojou obľúbenou aktivitou stalo pojedanie tapasu! Netvrdím, že som dokonalý tapas expert, ale stovky tanierikov s chorizom, jamónom, španielskej omelety, syrom, morskými plodmi a inými kreáciami, zo mňa každopádne urobili znalca španielskych chuťoviek. A preto namiesto kopírovania existujúcich zdrojov, píšem tento článok od srdca (žalúdka), s príjemnou pomocou mojich španielskych priateľov.
Každému z mojich piatich španielskych kamarátov a kolegov som položila päť rovnakých otázok. Cieľom bolo zistiť, ako vnímajú tapas oni, fundovaní obyvatelia Ibérie. Niektoré z odpovedí sa na seba ponášali, ďalšie mali spoločné len to, že ich vyslovil Španiel. Ak sa chcete dozvedieť, čo znamená slovo tapas, prečo je v celom Španielsku taký populárny a ktorý tapas je ten najfamóznejší, pokračujte v čítaní. Bude to napínavé!
Čo je tapas? Obyčajný snack alebo neobyčajná tradícia?
Na začiatok tejto ódy na španielske jedlo, si vysvetlime, čo to ten tapas je. Čudujte sa svetu, pre každého z mojich piatich priateľov, znamená tapas niečo iné.
Elena, moja drahá kolegyňa z Andalúzie, začne rovno ukážkovou poučkou, znejúcou ako z veľkej encyklopédie jedla: „Tapas je jednou z najväčších charakteristík španielskej kuchyne. Slovkom „tapa“ nazývame malú porciu jedla, ktorá sa k nápojom podáva v baroch. V Španielsku je zvykom takzvane „ísť na tapas“ (ir de tapas), čo je tradícia chodenia z baru do baru v spoločnosti priateľov, pričom hlavnou misiou je jesť a piť!“
Clara jej dáva za pravdu. Tvrdí, že tapas je najlepšou formou socializácie a najkrajšie na celej tradícii je, že sa pri nej stretáva rodina a priatelia. Muži v kultúre tapasu vidia naopak praktické záležitosti, ako možnosť vychutnať si niekoľko rýchlych a chutných pokrmov naraz (čo ma absolútne neprekvapuje!). „Tradícia tapasu je skvelá pre každého, pretože ide o lacný a dostupný spôsob, ako ochutnať niekoľko typov jedla za rozumnú cenu,“ hovorí Jesus.
Fernando však nazýva tapas kulinárskym umením, v ktorom musia byť obsiahnuté kvalitné španielske ingrediencie ako panenský olivový olej alebo iberijské bravčové.
Je tapas vhodný pre vegetariánov? Alejandro, ktorý zo svojej diéty vylúčil väčšinu živočíšnych tukov, tvrdí, že kultúra tapasu nie je ľahkým svetom pre „bylinožravcov“. Idea tapasu sa mu páči, ale užívať si ho začal až v súčasnosti, keď španielska kuchyňa podľahla zmene a tapas nie je už iba o mäse.
Ako a kde vznikol tapas?
Slovko tapas je odvodené od španielskeho slovesa tapar, ktoré znamená niečo zakryť alebo prikryť. Názov tejto špeciality horúceho Španielska je úzko spätý s dejinami krajiny a bájnymi historkami.
Ja som si jeden taký príbeh vypočula na prehliadke Andalúzskeho mestečka Cádiz. Podľa nej vznikol tapas, ako inak, práve v tomto dôležitom prístave.
Povesť z Cádizu spája tradíciu tapasu s kráľom Alfonzom XIII. Keďže je pre toto prímorské mestečko typické suché a veterné počasie, hrozilo, že piesok z blízkej pláže odveje priamo výsostnému kráľovi do pohára a zaškrípe mu rovno pod zubami. Kreatívny čašník v tamojšom pohostinstve však vymyslel spôsob, ako sa vyhnúť nepokojnosti vtedajšieho panovníka. Kráľov nápoj zakryl malým tanierikom, na ktorý mu bohato naservíroval španielsku šunku, jamón. Alfonsovi sa malý snack na jeho vínovom poháre náramne zapáčil, a prvý tapas bol na svete!
Čo si myslíte, uznávajú rovnakú historku o vzniku tradície tapasu aj moji priatelia a kolegovia? Pravdaže nie! Ani jeden z nich príbeh o Alfonzovi XIII. nepovedal tak, ako milená sprievodkyňa v Cádize.
Králi, muchy, zlá hygiena
Aby som nezatajila nijaké dôležité informácie, otázka o pôvode tapasu znela presne takto: Existuje niekoľko teórií o vzniku tapasu. Ktorej z nich veríš, prípadne ktorá z nich je tvoja najobľúbenejšia?
Jesus, pôvodom z Andalúzie, nevedel, ktorý kráľ to presne bol, ale jeho príbeh s mojou historkou sa zhoduje aspoň v mieste činu. Dôvodom zakrytia krčahu vína nebol však piesok, ako to píše samotná Wikipédia, ale mušky. Elenina príhoda naopak tvrdí, že si kvôli muškám zakrývali poháre všetci ľudia, a to bez ohľadu na postavenie. Všimol si to kráľ Alfonzo, tentokrát X., a prikázal, aby bol každý nápoj servírovaný týmto spôsobom.
A tu sa stretávame s konfliktom rozličných regiónov. Clara nie je z Andalúzie, ale pochádza neďaleko Valladolidu, čo je cca 2 hodiny severne od Madridu. Logicky preto preferuje príbeh o stvorení tapasu, ktorý sa nestal nikde inde, ako v hlavnom mieste Španielska: „V Madride bolo v dávnych časoch pre nedostatok hygieny kopec múch, preto si ľudia pokladali na svoje nápoje malé tanieriky s porciou jedla.“
Alejandro, aj napriek tomu, že pochádza z Madridu, verí tomu istému príbehu ako Elena. S jedným jediným rozdielom, odohral sa v andalúzskom Jerez de la Frontera, hlavnom meste sherry. Zároveň sa priznal, že je to jediný príbeh o vzniku tapasu, ktorý pozná (no Alejandro!).
Fernando, pravý Sevillčan, nespomína ani muchy, ani kráľov a jeho príbeh sa odohráva tisícky rokov dozadu: „Verím, že vznik tejto tradície začal jednoducho: ako malé predjedlo podávané hosťom antických krčmičiek, ktorí sa počas svojich pútí zastavili občerstviť sa.
Je tapas zadarmo?
Áno, aj nie. Tradícia tapasu, ktorý sa automaticky podáva zadarmo k akémukoľvek nápoju, je silná najmä na juhu Španielska. Najznámejším tapas mestom, kde sa môžete dosýta ‚zadarmo‘ najesť, je Granada. Za každé jedno zakúpené pivo alebo víno vyfasujete malý tanierik tapasu – syra, šunky, opekaných zemiakov s omáčkami (patatas bravas), malej bagetky (montadito), ruského šalátu (ensaladilla rusa), a podobne.
Granadu, v ktorej sa tradícia bezplatného tapasu ešte stále traduje, spomína aj Alejandro: „Pôvodná tradícia, pri ktorej dostanete malý pokrm grátis s každým objednaným nápojom, je v Madride zastaraná. Naopak, v andalúzskej Granade sa viete výborne najesť pri kúpe troch pohárov vína!“
V iných častiach Španielska, až na zopár špeciálnych podnikov, (ja som taký našla napríklad v Madride, ale skončila som so žalúdočnými problémami), sa za tapas platí. Cena závisí veľmi od mesta, baru, ale najmä, od druhu jedla, na ktorom si plánujete pochutnať. Jedna porcia v priemerne drahej reštaurácii vás vyjde od 1 do 5 eur.
Má tapas nejaké pravidlá?
Toto bola asi jediná otázka, v ktorej sa mojich 5 respondentov výnimočne zhodovalo: tapas nemá nijaké pravidlá. Každý jeden z mojich priateľov však dodal: Ale…
Tapas je niečo malé na zahryznutie, čo zjete jedným hltom. Tradícia týchto malých španielskych chuťoviek sa tiež líši od regiónu do regiónu. Navyše, aj tapas si prešiel svojimi obmenami a dnes už nie je iba obyčajným krčmovým pokrmom, ktorým si v bare zakryjete svoje pivo. Pravidlá si určuje každá taperia, teda tapas bar alebo reštaurácia, sama.
Podľa Clary musí byť porcia jedla malá preto, aby človek vládal pokračovať vo svojej tapas túre: „Hlavným pravidlom je, aby bol tapas maličký a lahodný. Človek tak môže ochutnať toľko tapasov, koľko potrebuje k nasýteniu sa!“
Fernando sa však stále drží teórie tapasu ako kulinárskeho umenia a na túto otázku mi odpovedal, že jediným pravidlom je úžasná chuť: „Tapas je vždy krok pred objednávkou hlavného chodu. Hneď, ako vám podnebie zamľasne apetítom, ruky už mávajú na čašníka s objednávkou na ďalší, tento raz väčší chod.“
Tapas je v Španielsku populárny kvôli cene a tradícii
Obľúbenosť tapasu je u Španielov viac ako očividná. Tapas jedia všetci a skoro vždy, aspoň „u nás“ na juhu. Jesus to vysvetľuje, ako už bolo spomínané, dostupnou cenou: „Tapas je lacným spôsobom, ako si pochutnať na veľkom množstve rozličných jedál.“ Andalúzanka Elena je toho istého názoru a pridáva, že jednou z ďalších výhod je vyhýbanie sa reštauračným ceremóniám a schuti sa najesť v neformálnom prostredí.
Najväčšou výhodou malých španielskych jednohubiek je teda pomer ceny a kvantity, pričom sa automaticky očakáva aj jeho kvalita. Férové podniky vás nebudú lákať na veľkosť tapasu, ale jeho ingrediencie. Nedajte sa zlanáriť na obrovské porcie. Väčšinou je to iba trik nedobrého podniku. Vo všeobecnosti platí, čím väčší tapas, tým horšia kvalita.
Clara zo severu a Fernando z juhu si vychvaľujú rozmanitosť tapasu. Aj keď ho nájdete kdekoľvek v Španielsku, každý región vám na tanier naservíruje niečo iné. „Vo Valencii sú to rozličné varianty varenia paelly, Galícia vám ponúka morské plody a Extramadura má úžasné jedlá z iberijského bravčového,“ vysvetľuje Fernando.
Evolúcia neobišila ani španielsky tapas
Dôležitým je aj vývoj tapasu, ktorý spomína vegetarián Alejandro. Na mnohých miestach nájdete tradičné tapas pokrmy ako sušená šunka, kozí syr, šunkové krokety, morcilla (krvavnica!) atď. Mnohé novodobé reštaurácie však majú v ponuke unikátne a na prvý pohľad nevšedné kombinácie chutí a rôznych kulinárskych techník.
Napríklad, v neďalekom bare Puratapas som okúsila „tako de salmon crema de coco y mojo de curry verde“, čo je tako losos servírovaný s kokosovým krémom a mojo omáčkou zo zeleného kari! Divočina.
Tapas je v súčasnosti silne ovplyvnený svetovou kuchyňou, v Španielsku je cítiť najmä arabský, grécky a taliansky vplyv. Nevyhýbajú sa mu ani ázijské krajiny, USA, či dokonca Rusko. Jedným z najpopulárnejších tapas jedál v celej Andalúzii je napríklad Ensaladilla rusa, teda ruský šalát, ktorý je veľmi podobný nášmu majonézovému šalátu. S tým rozdielom, že v Španielsku sa podáva s tuniakom alebo morskými plodmi.
Päť ľudí, päť chutí
Posledná otázka bola tou najlahodnejšou: ktorý tapas je tvoj najobľúbenejší? Začneme s dámami, o ktorých sa v mužských kuloároch tvrdí, že majú problém s rozhodovaním sa. A veruže, táto teória o váhavosti nežného pohlavia sa minimálne v prípade španielskeho jedla ukázala ako pravdivá. Dámy sa nevedeli rozhodnúť…
„Iba jeden? OMG, je ťažké si vybrať“ zakričala na mňa cez sociálnu sieť, ktorej unikajú dáta, milá Clara z Valladolidu, „V našom meste máme úžasné krokety z libérijského jamóna, takže si myslím… že asi tento!“
Teóriu nerozhodných dám potvrdila aj Elena: „Naozaj nemám iba jeden obľúbený tapas. Vždy záleží na tapas bare…v každom jednom mám svoje obľúbené jedlo.“ V jednej veci má však jasno. V každej taperii si objedná ruský šalát (ensaladilla rusa), podľa ktorého kvality možno odmerať kvalitu celej reštaurácie.
Páni mi namiesto dlhých slov hodili rovno celé recepty (preháňam). Pre Alejandra, ktorý neje mäso, je obľúbeným tapasom Tosta de Queso Idiazabal Con Miel, teda malinký toast s údeným syrom a medom. Jesus si najradšej pochutnáva na ruskom šaláte a studenej polievke salmorejo.
Fernando sa pridáva k mierne neistým dámam a potvrdzuje Eleninu teóriu, že to záleží hlavne na taperii. „Je ťažké sa rozhodnúť, ktorý tapas je najlepší. Mne však počas bývania v zahraničí chýbali chocos fritos (vyprážaná sépia), bravčové paprčky s cícerom, patatas bravas (opekané zemiaky s pikantnou omáčkou) a tortilla (španielska omeleta).“
Spoznávanie nových chutí a priateľská atmosféra
A čo ja? Čo sa na tapase páči mne, trojročnej obyvateľke andalúzskeho regiónu pochádzajúcej zo Slovenska? Zhodujem sa všetkými výrokmi mojich priateľov.
Niekedy mám chuť vymeniť obrovský chod za niekoľko malých jedál, pretože milujem spoznávanie nových chutí. Takisto rada pijem vínko s niečím na zahryznutie a páči sa mi atmosféra zaneprázdnených tapas barov.
Keďže sú mnohokrát doslova miniatúrne, ľudia často postávajú a posedávajú všade, kde sa len dá – okolo baru, malých stolov, sudov od vína či sherry. Presne tu prekrásne vyznie slovo tapas – pre málo miesta na stoloch si ľudia často pokladajú svoje tanieriky s tapasom na poháre s nápojmi.
Má to svoje čaro. Cítite sa slobodne, užívate si priateľskú atmosféru, v jeden ruke pohár s drinkom, v druhej ruke krokety z kvalitnej šunky a je vám hej! Nič iné k radosti vám netreba. Možno preto sú tí bujarí Španieli takí veselí a pozitívni. Bude to tapasom, som o tom presvedčená!
Lenka
Autorka je Slovenkou žijúcou v Španielsku, o ktorom píše vo svojom cestovateľskom blogu www.wesolotravel.com
