Pojem Slow Food vznikol koncom 20. storočia, aby sa stal antonymom k dnešnej uponáhľanej dobe. Skutočnú podstatu chápe iba uvedomelý konzument, ktorému záleží na tom kto, kde a ako jedlo produkuje. Slow food tvorí priesečník medzi ekológiou, gastronómiou a lokálnou ekonomikou. Umožňuje nám vychutnať si naozajstnú chuť jedál a zároveň spája to, čo máme na tanieri so zdravím spoločnosti a celej planéty.
Taliansko – krajina, kde to všetko začalo
Píše sa rok 1986 a McDonald otvára ďalšiu pobočku v Európe, tentoraz na historickom námestí Piazza di Spagna v Ríme. Už vtedy mal Fast Food svojich odporcov, medzi ktorých sa radil aj taliansky novinár a gastronóm Carlo Petrini. Rozhodol sa založiť organizáciu Agricola, ktorá sa v roku 1989 zmenila na medzinárodné hnutie Slow Food a stala sa protikladom „fastfúdového“ stravovania. Podpísaním Manifestu Slow Food delegátmi z 15 krajín vzniklo Slow Food International sídliace v talianskom regióne Piemont, v meste Bra. Vyhlásením Puebla v roku 2007 hnutie potvrdilo pokračovanie v ceste, ktorú si vytýčilo pred 18 rokmi, s cieľom vážiť si kultúru gastronómie, chrániť a vychutnávať si miestne produkty ohrozené zánikom kvôli spotrebe dovezených potravín a Fast Food-om.
Nielen Eko, Bio, ale hlavne Slow Food
Petriniho hnutie sa drží troch jednoduchých zásad: 1. Good – jedlo má byť dobré, čerstvé a chutné. Konzumuje sa sezónna strava, ktorá nielen ukojí hlad, ale aj ostatné zmysly a zároveň je súčasťou miestnej kultúry. 2. Clean – pri výrobe a spotrebe potravín nedochádza k znečisťovaniu životného prostredia. Slow food myslí tiež na blahobyt zvierat rovnako ako na zdravie konzumenta. 3. Fair – potraviny sa dajú kúpiť za ceny férové nielen voči konzumentom, ale aj voči producentom. Dôležitá je spravodlivosť, primerané finančné ohodnotenie drobnochovateľa, obchodníka a súčasne vhodná cena pre spotrebiteľa. V tomto zmysle hnutie Slow Food kladie dôraz nielen na kvalitu jedla v zmysle „Eko“ alebo „Bio“ (naopak ide ešte ďalej), zaujíma sa o trvalú udržateľnosť, nezabúda na prírodu a zvieratá, avšak ani na miestnu ekonomiku.
Kvalitné potraviny pre budúce generácie
Potraviny podľa filozofie Slow Food sú vyrobené tradičným remeselným spôsobom šetriacim životné prostredie. Výrobky neobsahujú GMO, prídavné látky ako konzervanty, kyseliny, regulátory kyslosti, stužovadlá, „éčka“, zvýrazňovače chutí, arómy, stabilizátory a pod. Zároveň výroba uprednostňuje v najväčšej možnej miere prirodzené procesy. Takto vyrobený chlieb obsahuje iba múku, kvások, soľ, korenie a vodu, žiadne priemyselne predpripravené zmesy na pečenie. Pri mäsových výrobkoch sú absolútnym tabu ingrediencie ako rýchlosoľ, glutamán, laktóza, dextróza a i. Syry sú vyrábané zo surového mlieka bez prídavných látok predlžujúcich trvanlivosť, bez arómy alebo antibiotík. Vinári musia okrem iného vyrábať víno z vlastného hrozna a pri kvasení používať jeho vlastnú mikroflóru, nie selektované kvasinky. Slow Food upresňuje aj spôsob hospodárenia na pôde, kde nie je tolerované GMO, syntetické hnojivá a pesticídy. Dôležité je trvalé obrábanie pôdy, zber zrelých plodov, regionálna rôznorodosť a chuť plodín. Úcta a rešpekt voči všetkému živému sa plne prejavuje pri chove hospodárskych zvierat. Na rozdiel od nehumánneho zaobchádzania so zvieratami na mnohých veľkochovoch, na farmách držiacich sa pravidiel Slow Food žije len toľko zvierat, koľko umožňuje priestor. Nezabúda sa na voľný výbeh a svetlé, vzdušné maštale. Chovatelia nepoužívajú hormóny ani podporné antibiotiká a uprednostňujú pojazdné bitúnky, aby šetrili zvieratá. Všetkými pravidlami sa snaží Slow Food o to, aby aj nasledujúce generácie mohli konzumovať zdravé, chutné a kvalitné potraviny.
Slow Food Konvíviá
Hnutie Slow Food v súčasnosti chráni vyše 1000 produktov z viac ako 50 krajín, ktoré sú ohrozené priemyselným poľnohospodárstvom. Základňu tvoria uvedomelí konzumenti zhlukujúci sa do lokálnych združení nazývaných konvíviá. Tie organizujú rôzne aktivity, aby zviditeľnili a podporili miestnych producentov potravín, pričom sa spoločne delia o radosť z jedla, poznávanie miestnych produktov a ich výrobcov. V súčasnosti existuje na svete viac ako 1500 konvívií.
Prosím, spomaľte!
Medzi najznámejšie aktivity hnutia Slow Food patrí Salone del Gusto, Cheese, Slow Fish a samozrejme ďalšie menšie projekty, ktoré slúžia na ochranu poľnohospodárskej a potravinárskej výroby. V mnohom nezaostáva ani Slovensko. Slow Food zároveň podporil aj rast hnutia Cittaslow, s jasným odkazom pre mestá – Spomaľte! Jeho hlavnou myšlienkou je záchrana tradičných jedál, vytváranie priestoru na priamy kontakt producentov potravín a ich spotrebiteľov. Spoločne s Petriniho hnutím sa snaží zlepšiť nielen kvalitu potravín, ale aj spríjemniť život občanov.
Logo zdroj: Slow Food
Z.B.
