Už samotný názov našepkáva, že pravdepodobne pôjde o niečo ojedinelé a nezvyčajné. Anglické slovo Samphire označuje skupinu jedlých rastlín, ktoré rastú na pobrežiach alebo v okolí slaných vôd. Svoju tradíciu v konzumácii majú najmä vo Veľkej Británii – kde ich spomína už samotný kult Britského ostrova – dramatik William Shakespeare. V hre Kráľ Lear opisuje Shakespeare neťažkú rolu toho, kto zbiera slanorožec rastúci na skalách. V čase slávneho dramatika sa so slanorožcom veselo obchodovalo, v súčasnosti neobyčajná bylina prekračuje aj hranice Británie, aby kontinentálnu gastronómiu obohatila o nové arómy a chute.
Slanorožce (rod Salicornia) sa zaraďujú medzi sukulenty a najradšej majú slané prostredie. Medzi najznámejšie druhy slanorožcov patri Salicornia Europea a Salicornia Bigelovii, do skupiny Samphire rastlín sa z gastronomického hľadiska zaraďuje aj Crithmum Maritimum – pobrežná rastlina, ktorá botanicky nepatrí medzi salicornie, ale má podobný vzhľad, chuť, rastie na pobrežiach a so slanorožcami sa spája hlavne historicky.
O salicorniach by sme mohli hovoriť ako o špecialitách – nejde o každodennú gurmánsku skúsenosť – aspoň nie v našich podmienkach. Všetky druhy slanorožcov sa môžu konzumovať surové – stačí ich len opláchnuť pod tečúcou vodou, jemne dusené alebo varené – pre niektorých ľudí môže byť surový slanorožec príliš slaný, vtedy sa odporúča ho tepelne spracovať. Takto udusené alebo uvarené salicornie chutia výborne s maslom a často sa podávajú aj s morskými plodmi, pričom so soľou to preháňať nemusíte, majú prirodzene sviežu slanú chuť. Briti, milovníci fazule a ešte väčší milovníci vajíčok, ich radi kombinujú aj s týmito vysoko bielkovinovými potravinami. Samphire je nesmierne populárny v lepšíchbritských reštauráciách, skvelú kombináciu tvorí s s krevetami, chobotničkami, mušľami, lastúrami, homárom, rakom, s rybou platesou, so pstruhom, langustmi, s morským vlkom – vo všeobecnosti s kvalitnými rybami a morskými plodmi. Aj keď ide o „morskú rastlinu“, možnosti sú neobmedzené. V britských reštauráciách možno nájsť jahňacinu či mladé fazuľky s novými zemiakmi podávané na šaláte z čerstvého slanorožca. Ďalšou krajinou, ktorá slanorožce zbožňuje, je Japonsko.
Známe druhy
Salicornia Europeae – Slanorožec európsky – rastie na pobrežiach dún európskeho kontinentu, Severnej Ameriky, na juhu Ázie a juhu Afriky. Jedlé sú stonky, listy aj struky so semenami – rastlinu stačí povariť vo vriacej vode aj spolu so strúčikom cesnaku. Takto uvarený slanorožec stačí pokvapkať citrónovou šťavou a olivovým olejom alebo potrieť maslom. Salicornie, aj po tepelnom spracovaní, môžu ešte stále obsahovať tvrdé, ťažko konzumovateľné rastlinné vlákna, ktorých je najlepšie sa zabaviť – či už pred alebo po varení. Čerstvý slanorožec je výbornou chrumkavou zložkou šalátov, prílohou k cestovinám, vareným zemiakom, omelete a podobne.
Salicornia Bigelovii – v angličtine Marsh Samphire – kedysi nazývaná sea pickle (morská zaváranina, morský nálev) alebo darf glasswort (slovo glasswort má svoju históriu v sklárstve – rastlina sa dlhý čas používala pri výrobe pohárov na sódu), rastie na bahnitých alebo piesočnatých rovinách a plošinách, okolo ústí riek a potokov na severe Európy, východe a juhu USA. Darí sa jej aj blízko pobreží. Ide o typický halofyt – rastlinu, ktorá rastie v okolí vôd s vysokým obsahom soli. Ide o najrozšírenejšiu pochúťku z rodu Salicornia – výzorom sa podobá mladej špargli (občas sa nazýva aj sea asparagus – teda morská špargľa). Vo Veľkej Británii má naozaj dlhú gastronomickú históriu – už po stáročia sa tam slanorožec zavára v horúcej, slanej alebo octovej vode alebo je čerstvý s kvapkou octu a oleja. Konzumuje sa stonka, lístky aj semená.
Čerstvé rastliny Salicornie Europeae a Salicornie Bigelovii si možno vychutnať od júna do septembra (pričom najvyššia sezóna je v júli a v auguste, po septembri rastlina drevnatie a tvrdne). Predávajú ich niektorí obchodníci s rybami – samozrejme v krajinách, kde slanorožec rastie, najmä na britských trhoch i v niektorých supermarketoch. Mnohí ľudia si najradšej zbierajú slanorožce sami ručne – iná možnosť zberu slanorožcov totiž ani neexistuje. Možno ich zbierať len manuálne a to v období medzi prílivmi (ak ide o druhy rastúce pri pobrežiach). Navyše, bojovníci za ochranu prírody a najväčší milovníci slanorožcov radia pri zbere používať nožnice – koreň má zostať v zemi pre novú rastlinku. Najlepším miestom s tými najchutnejšími rastlinami je vraj pobrežie grófstva Norfolk.
Crithmum Maritimum – v Anglicku známy ako Rock Samphire (skalnatý slanorožec) – je veľmi ojedinelá rastlina rastúca na južných a západných pobrežiach Británie a Írska, na pobrežiach Stredomoria, Čierneho mora, Kanárskych Ostrovov alebo severných pobreží afrického kontinentu. Botanicky má bližšie k feniklu a petržlenu, ale z gurmánskeho hľadiska sa kvôli svojej podobnosti zaraďuje k jedlým rastlinám samphire. Rock Samphire je zo Slanorožcov najmäsitejší, s jemne korenistou arómou. Crithmum zrie skôr ako Salicornia Europea a Bigelovii – zrelé rastliny sa zbierajú už na jar. Mnohí gurmáni tvrdia, že crithmum má nezameniteľnú sviežu chuť. Bohužiaľ, je naozaj veľmi vzácny, pretože rastie na miestach, kam sa človek len tak ľahko nedostane – na útesoch a na skaliskách v okolí morí. Ako náhrada – a naozaj kvalitná a nie menejcenná – sa používa Marsh Samphire a Slanorožec Európsky. V britských obchodných reťazcoch možno nájsť Rock Samphire dovezený z Egypta.
Aj keď celý príbeh okolo slanorožcov znie veľmi vábivo, možno si poviete – a ako si ho zadovážim? Ak sa nechystáte na gurmánsky výlet do Británie alebo veľkou náhodou nenarazíte na slanorožce na trhoch a v supermarketoch či v japonských reštauráciách (to by musela byť naozaj veľká náhoda), druhou možnosťou je internet. Mnohé internetové stránky, väčšinou zahraničné, ponúkajú na predaj semienka slanorožca a jeho pestovanie nie je prekvapivo až také náročné. Treba ho pestovať vo väčších kvetináčoch – rastliny môžu dorásť až do výšky 30 cm, starostlivo im dopriať vlhkú pôdu a polievať iba slanou vodou – na každý polliter vody použite čajovú lyžičku morskej soli. Slanorožce rastú síce pomaly, ale veľkou výhodou je, že z odrezaných častí vyrastú nové a nové výhonky – ak ste sa rozhodli byť veľkým konzumovateľom slanorožcov – zasaďte si rastlinu do viacerých kvetináčov, aby ste mali čerstvé výhonky vždy, keď máte na ne chuť! Takýmto spôsobom vypestujete Salicorniu Europeae a Salicorniu Bigelovii, bohužiaľ crithmum má oveľa väčšie požiadavky! Veľa zdaru a dobrú chuť!
