Priaznivý život, to je voľný preklad slova „probios“. Čo sa pod týmto názvom skrýva? Zdraviu prospešné baktérie alebo iné mikroorganizmy, ktoré súperia so „zlými“, teda patogénnymi, škodlivými baktériami. Ak vo vašom čreve probiotiká víťazia, ste za vodou, ak ich prebijú patogénni príživníci, zdravia sa nedočkáte. A to je dôvod, prečo sa s probiotikami bližšie zoznámiť.
Probiotiká sú živé mikroorganizmy podobné tým, ktoré sú prirodzenou súčasťou ľudských čriev. Najviac sa podobajú mikrorganizmom, ktoré majú v tráviacej sústave dojčatá. Probiotiká v dostatočnom, avšak primeranom množstve ochraňujú zdravie svojho hostiteľa – človeka. Črevná mikroflóra sa oslabuje hlavne užívaním antibiotík a iných látok, ktoré zabíjajú baktérie. Bohužiaľ aj tie, ktoré sú prirodzenou súčasťou organizmu a ktoré sa podieľajú na našej imunite. Prijímaním priateľských mikróbov sa posilňuje črevná mikroflóra. To je dôležité hlavne z hľadiska nezdravého spôsobu života a unáhleného životného štýlu. Ľudia v súčasnosti trpia inými civilizačnými chorobami ako ich predkovia. Zatiaľ čo v stredoveku sa obávali moru, na nás súčasníkov z každého rohu hľadí, a to vďaka nevhodnej strave, rakovina, obezita, poruchy imunity a metabolizmu alebo zvýšený cholesterol. Niet divu, že o probiotikách sa v súčasnosti hovorí stále viac.
Probiotické potraviny (samozrejme nie pod týmto názvom) poznali už aj naši predkovia v staroveku – kvasené a mliečne produkty. Už aj Abrahám zo Starého zákona vedel o priaznivých účinkoch kyslého mlieka, ktoré je zdrojom probiotických baktérií. Traduje sa, že práve vďaka pitiu kyslého mlieka si zabezpečil svoju dlhovekosť. František I. , zvaný kráľ rytier, sa tiež uzdravil zo svojej choroby vďaka konzumácii jogurtu. Priaznivé účinky mliečnych nápojov si všimol na začiatku dvadsiateho storočia nositeľ nobelovej ceny Ellie Metchnikoff. Ľudskému telu prospešné baktérie študoval nielen na sebe, ale aj na Bulharoch, ktorí sa často dožívali viac ako sto rokov. Ich zdravie a dlhovekosť pripísal mikróbom, ktoré sa nachádzali v klasických bulharských jogurtoch. A tak pomenoval baktériu žijúcu v jogurtovej kultúre práve po tomto národe – Lactobacillus bulgaricus.
Probiotické baktérie najčastejšie pochádzajú z dvoch bakteriálnych skupín, Lactobacillus a Bifidobacterium. V rámci každej skupiny existujú rôzne druhy probiotík ako napríklad Lactobacillus acidophilus a Bifidobacterium bifidus. Probiotickými baktériami sú aj Lactobacilus bulgaricus, L. acidophilus, L. casei, L. rueteri, Streptococcus lactis, S. citrovorus. Medzi probiotikami možno nájsť aj kvasinky, ako príklad poslúži Saccharomyces boulardii. Ťažké názvy, ale v rámci svojho zdravia by si ich mal človek aspoň prečítať. Potom už len stačí vedieť, kde sa probiotiká nachádzajú. Najtypickejšími výrobkami, kde môžete nájsť zdravé mikroorganizmy, sú mlieko, mliečne výrobky – syry, bryndza, žinčica, kvasené mliečne produkty ako kefír, jogurty, jogurtové mlieko, srvátka a podobne. Výborným zdrojom je aj zelenina konzervovaná mliečnym kvasením – kvasená kapusta alebo ovocné šťavy. A to, že kvasená kapusta je výborným liekom na chrípku, vie naozaj každý.
Aj keď sú najvhodnejšie a najlepšie prírodné probiotiká, niekedy je potrebné siahnuť aj po „liekoch“. Probiotiká nájdete v každej lekárni, kde sa predávajú ako doplnok stravy. Môžete ich užívať pri črevných ťažkostiach, hnačkách, pred alebo počas cesty do exotických destinácii, počas užívania antibiotík, ktoré narúšajú prirodzenú črevnú mikroflóru. Probiotiká sa odporúčajú aj ženám s opakujúcimi sa vaginálnymi mykózami a pri liečbe močových infekcií. Probiotiká obnovujú črevnú mikroflóru, zabezpečujú správnu funkciu tráviacej sústavy, zvyšujú imunitu a odolnosť organizmu voči chorobám, pôsobia ako prevencia alergií alebo zmierňujú alergické reakcie, pomáhajú pri liečbe respiračných ochorení, chrípky, nachladnutia, liečbe chorôb močovej sústavy. Dokonca zmierňujú prejavy neznášanlivosti voči mliečnemu cukru – laktózy.
Aby mohli probiotiká správne fungovať, je potrebné im vytvoriť vhodné podmienky, a tie im poskytneme príjmom takzvaných prebiotík. Prebiotiká sú nestráviteľné zvyšky zložky potravy, ktorými sa živia probiotické baktérie. Prebiotiká dostaneme do tela konzumovaním vlákniny, ktorá sa nachádza v obilninách, ovocí a zelenine (výborným zdrojom prebiotík je cesnak, cibuľa a pór).
L.Z.
