nedeľa, 3 marca, 2024
ÚvodJedloPohánka

Pohánka

Jednoročná bylina zvaná pohánka nahrádza obilie pre ľudí trpiacich celiakiou. Ocenia ju avšak všetci ľudia, ktorí si cenia zdravie a chcú vylepšiť svoje stravovacie návyky. Pohánka kedysi tvorila základ stravy našich predkov, ktorí by sa v súčasnosti divili, že v domácnostiach sa už nepečú krúpové koláče a nerobí pohánková kaša. Záujem o pohánku vzrástol až v druhej polovici dvadsiateho storočia, keď si ľudia začali postupne uvedomovať, že polotovary a rýchla strava predsa len nedokáže dodať telu zdravie a silu ako potraviny rastlinného typu s vysokým obsahom vlákniny. V Kanade, USA, Chile, vo Francúzsku, v Rusku, Indii, Číne, v Japonsku je pohánka mimoriadne obľúbená a zažíva svoju renesanciu. Objavte ju spolu s nami aj vy.

Pohánka pochádza z Juhovýchodnej a Strednej Ázie. Archeologickými nálezmi a analýzou sa vedcom podarilo zistiť, že krajinou pôvodu pohánky siatej sú Himaláje. Ľudia z oblastí Severnej Indie využívali pohánku už pred vyše 2500 rokmi. Klimatické a pôdne podmienky Himalájí dodávajú pohánke to, čo potrebuje. Najviac sa jej totiž darí v prevzdušnených pôdach, prekáža jej ílovitá pôda a mráz. Z Himalájí sa postupne dostala do Japonska, Európy a Severnej Ameriky. V Poľsku jej výskyt datujú zhruba od 14. až 15.storočia, v Maďarsku ju poznali ešte skôr, v  10.storočí bola známa obyvateľom južného brehu Balatonu. Angličania, Nemci, Francúzi a Taliani si na pohánke mohli pochutnávať od 16.storočia. Do slovenských končín doniesli v 13.storočí pohánku Tatári, na niektorých územiach Slovenska, Čiech a Poľska ju môžete preto poznať pod názvom tatárka. Pomenovanie pohánka sa odvodzuje tiež od tatárskych kmeňov, ktoré naši predkovia považovali za pohanské. Slovo pohan sa tak stalo základom názvu tejto rastliny. To, že mnohí zaraďovali pohánku medzi obilniny, majú tak trochu na svedomí Čínania. Hovorili jej ciao-maj, čo v preklade znamená pšenica (ciao) a jačmeň (maj).

Pohánka rastie na miestach, kde sa môže ochrániť pred vetrom, pretože má krehkú stavbu a ľahko sa láme. Je to jednoročná rastlina z čeľade rdesnovitých, je príbuzná rebarbore a šťaveľu. Nie je preto obilninou v pravom slova zmysle, ale dokáže ju dokonale nahradiť. V minulosti ju dokonca považovali za obilie chudobných. Počet pestovateľov pohánky postupne klesal, verné jej zostali len krajiny ako Francúzsko, Nemecko a stredná časť Ruska, kde pohánka tvorí základ stravy aj dodnes. Našťastie lekári objavili jej priaznivé účinky na ľudské zdravie a obľúbenosť pohánky sa pomaly približuje k časom niekdajšej slávy. Podiel na vzrastajúcej obľube majú určite aj súčasní vegetariáni a najmä makrobiotici.

Dvomi najdôležitejším a najvzácnejšími látkami, ktoré nám pohánka ponúka, sú vitamíny rutín (vitamín P) a cholín (patrí do skupiny B vitamínov). Rutín je flavonoid rastlinného pôvodu, ktorý má antioxidačný účinok a ochraňuje celú srdcovocievnu sústavu. Znižuje napríklad nadmernú priepustnosť krvných vlásočníc, čo pomáha ľuďom s vysokým krvným tlakom. Rutín zároveň ochraňuje vlásočnice pred voľnými radikálmi a inými nežiaducimi látkami. Zmenšuje opuchy a krvácanie z ďasien a nosa. Keďže utesňuje steny kapilár, rýchlejšie dokáže zastaviť krvácanie. Spolu s vitamínom C má preventívne účinky voči kŕčovým žilám. Vitamín C účinky rutínu znásobuje, táto kombinácia má schopnosť znižovať riziko vzniku trombózy, človek môže predísť vzniku infarktu a mozgovej mŕtvice. Spomaľuje oxidáciu vitamínu C v tele, teda spomaľuje starnutie organizmu. Rutín vracia žilám pružnosť a v kombinácii s vitamínom E dokáže liečiť chorobné zmeny na cievach. Ak už ste sa rozhodli pre zdravú výživu, ktorej súčasťou bude pohánka, konzumujte ju s potravinami, ktoré obsahujú vitamín C (brokolica, kapusta, paprika, pomaranče, citróny, grep, zemiaky) alebo vitamín E (mandle, semiačka, špenát, vajcia, fazuľa). Vitamín E, zvaný aj tokoferol sa nachádza aj v samotnej pohánke. Je potrebné spomenúť aj liečebný účinok pohánku pri praskaní žiliek v oku, na tvári, pri žalúdočných alebo dvanástnikových vredoch, črevných nádorov.

Zatiaľ čo rutín pracuje na zdraví srdcovocievnej sústavy, cholín regeneruje bunky pečene, ktoré sú zničené priveľkou spotrebou alkoholu alebo chorobami. Cholín odbúrava aj v pečeni nahromadený tuk, čím zabraňuje takzvanej steatóze – „stukovateniu pečene“. Zároveň cholín udržuje človeka v psychickej pohode, pretože upokojuje podráždenie nervov. K tomu všetkému zlepšuje pamäť a koncentrovanosť. Za pozornosť stoja aj minerálne látky bohato zastúpené v pohánke – draslík, vápnik, železo, meď, fosfor, zinok a mangán. Z vitamínov, okrem už spomínaného cholínu, rutínu, a tokoferolu , vyniká ešte aj množstvo vitamínov skupiny B – B1 a B2. Tie podporujú celý nervový systém, eliminujú bolesti hlavy a pocity podráždenosti a nechutenstva. Lyzín, neesenciálna aminokyselina, ktorej je pohánka vynikajúcim zdrojom, poskytuje ľudskému telu dostatočnú dávku antibakteriálnych a antivírusových účinkov. Pohánka ďalej pomáha pri hemoroidoch, reumatických ochoreniach a artritíde, posilňuje potenciu a libido, ale hlavne celý imúnny systém. Až sedemdesiat percent pohánky je tvorených škrobom. Nenasýtené mastné kyseliny, znižujúce hladinu cholesterolu v krvi, nájdete aj v pohánke, a to v slušnom množstve. A nechýba ani vláknina, o ktorej dôležitosti si môžete prečítať aj na stránke gastroslovnik.sk. Vláknina má vynikajúcu schopnosť mechanického a biochemického čistenia organizmu.

Pohánka v kuchyni
Keď už ste si prečítali, prečo je potrebné pohánku konzumovať, na rade sú formy prípravy tohto „obilia chudobných“. Kúpite ju vo forme múky, krúpok, šrotu, v obchodoch nájdete aj celé zrná. V kuchyni s ňou zaobchádzajte podobne ako s obilninami. Pridajte ju do cesta na koláče, chlieb, cestoviny, urobte z nej zásmažku do polievok alebo omáčok, pripravte si z nich müsli, kaše, nákypy. Je vhodná do sladkých, slaných, ale aj korenistých pokrmov. Pohánku radšej nevarte, zničíte v nej všetky telu prospešné látky, vďaka ktorým má liečivú silu. Sparte ju vriacou vodou, nádobu zakryte uterákom, dekou alebo inou prikrývkou a počkajte, kým napučí. Väčšinou sa odporúča zaliať jeden diel pohánky, jeden a pol až dvoma dielmi vody. Ak ste ju už predsa len začali variť, postačia dve až tri minúty vo vriacej vode, potom sporák vypnite. Spôsob varenia záleží aj na druhu pohánky a konkrétnom recepte.

Pohánku nezlievajte, aby nedošlo k strate rutínu, len ju prehoďte z hrnca do sitka a nechajte niekoľko minút odstáť, aby sa odkvapkala sama. V každom prípade si kupujte radšej mechanicky lúpanú pohánku, ktorá je svetlá a mäkká. Termicky lúpaná je tmavšia a tvrdá, a preto sa musí povariť, dokonca po dlhšiu dobu, čo má za následok veľký pokles výživných látok. Ľuďom s bezlepkovou diétou nahradí obilniny, vegetariánom mäso – vymeňte mleté bravčové vo fašírkach za pohánkové krúpy, urobte si z nej placky. Z pohánky sa vyrábajú aj halušky alebo knedle a dokonca pivo.

Možno poznáte japonské pohánkové slíže sobes, francúzsku omeletu galletes s pohánkovou múkou, ruské pražené zrná pohánky s vajíčkom a vodou, po prípade vývarom zvané kasha alebo talianske pizzoccheri – pohánkové cestoviny. Ak ste skôr zástancom klasickej slovenskej kuchyne, skúste kapustnicu s pohánkovými krúpami, rezne obalené v pohánkovej múke, pohánkou plnenú tekvicu alebo pečené kura, pohánkové halušky s bryndzou a slaninkou, pohánkovú kašu so šošovicou, fazuľou, zeleninou alebo hríbmi, pohánkové dolky, palacinky, zapekanú pohánku s kapustou, pohánkovú bábovku a podobne. Môžete vyskúšať aj pohánkový med, ktorý pridávajte do chladnejšieho čaju.

L.Z.

Predchádzajúci článok
Ďalší článok
PRÍBUZNÉ ČLÁNKY

Aloe vera

Hummus

- Advertisment -
Google search engine

Najpopulárnejšie

komentáre