Na svete neexistuje obľúbenejší alkoholický nápoj ako je pivo. Mnohí dokonca tvrdia, že nenájdete žiadny mok, ktorý by bol starší. Jeho počiatky sa totiž datujú až do 10 000 rokov pred našim letopočtom. Prví ho objavili Sumeri a obyvatelia Mezopotámie. Názov pivo pochádza zo staroslovienčiny a v preklade znamená pitie, pitivo
Ako pri väčšine začiatkov, aj pri pive zohrala dôležitú úlohu náhoda. Predpokladá sa, že náhodne navlhnuté obilie v sudoch skvasilo , niekto vzniknutú tekutinu ochutnal a spokojný s jej chuťou začal obilie namáčať s cieľom ďalšieho kvasenia. Prvé pivá sa na dnešné ani zďaleka nepodobali. Neboli číre a zlatisté, ale zakalené a plné usadenín. Vyrábali sa buď z jačmeňa (Rimania), ovsa, prosa alebo pšenice (starí Briti). Zaujímavými dokumentmi, ktoré spomínajú pivo sú sumerské tabuľky staré 6000 rokov, niekoľko zákonov v Chamurapiho zákonníku a báseň o bohyni Ninkasi, patrónke piva, v Epose o Gilgamešovi. Aj keď si páni myslia, že pivo je typický mužský nápoj, jeho výrobcami boli v minulosti ženy. Tie ho vyrábali, zlepšovali a pridávali doň rôzne ingrediencie, ktoré mali vylepšiť chuť. Napríklad, často sa používala šošovica, ale i bylinky ako šalvia, mäta, aníz či škorica. Mužská ruka prišla na pomoc až o niekoľko stoviek rokov neskôr s rozvojom techniky pivovarov.
Varenie piva sa dedilo z generácie na generáciu a odovzdávalo sa i susedným národom, ktoré si samozrejme výrobné postupy osvojili a prispôsobili svojim podmienkam. Tak pivo prešlo od Sumerov k Babylončanom, od Babylončanov do Egypta, z Egypta do Európy a podobne. V staroveku sa pivom platilo a spolu s chlebom sa dávalo otrokom namiesto výplaty. Egypťania ho dokonca obetovali svojim Bohom. Egypťanov by sme mohli nazvať reformátormi v pivovarníctve. Pivo Babylončanov bolo viac nepríjemné ako chutné, plné hrudiek obilnín. Egypťania mali vždy v povahe veci vylepšovať a zdokonaľovať. Najprv vymysleli pitie piva cez slamku, čo sa zachovalo do súčasnosti, avšak z iných , menej prozaických dôvodov. Keďže boli navyše i spoločenským národom, pivo si nevychutnávali sami doma, ale v „domoch piva“ so svojimi susedmi , priateľmi a známymi, čo možno považovať za počiatky krčiem a výčapov. Pivo postupne v obľúbenosti nahradzovalo všetky ostatné nápoje, stalo sa základnou tekutinou, ale i liekom, ktorý mal vyliečiť množstvo chorôb. Voda z Nílu bola nečistá a menej zdravá ako samotné pivo. Ďalšou novinkou Egypťanov bolo pridávanie datlí, ktoré zjemňovali horkastú chuť piva. Na tomto území sa našiel i najstarší zachovalý pivovar na svete. Pochádza zo 4. tisícročia pred našim letopočtom a bol postavený v Hornom Egypte.
Pivu sa darilo najmä v chladnejších oblastiach, pretože jačmeň rastie v nižších teplotách. A preto sú i krajiny ako Anglicko a Nemecko známe výrobou piva, nie vína, ktoré sa začalo spracovávať oveľa neskôr. S vynálezom rôznych technológií a mechanických strojov sa i výroba piva pozmenila a zdokonalila. V stredovekom Grécku a v Ríme sa z varenia piva stal samostatný priemysel. Z tohto obdobia a územia pochádza i pomenovanie piva „bier“, ktoré sa do angličtiny prevzalo práve z latinského slova „bibere“, ktoré znamená v preklade piť. A pivo sa naozaj pilo vo veľkom. Vďaka znečisteným mestským vodám, ktoré prestávali byť pitné a pre vysoký obsah vitamínov, kvasiniek, proteínov a uhľohydrátov v pive, bolo dôležitou súčasťou stravy mešťanov, sedliakov, šľachty i nevoľníkov. Neblahým následkom bol však nárast opilcov, proti čomu sa bojovalo holením hláv krčmárov a rozbíjaním krčmárskeho náčinia, ak dotyční u seba prechovávali opilcov
Hlavnými ingredienciami boli až do začiatku 16.storočia voda, jačmeň a droždie. Novinku priniesli až flandskí a holandskí obchodníci, ktorí začali pri varení pridávať do piva chmeľ. Zo začiatku sa pripravoval i mok bez chmeľu, ktorý nazývali „ale“ (mok s chmeľom v tom čase niesol už pomenovanie „pivo“). Časom sa stalo „pivo“ populárnejšie ako bezchmeľové „ale“ , a preto sa výroba „ale“ v osemnástom storočí úplne zrušila. Najväčším pivnými majstrami sa stali mnísi, ktorí vďaka svojej sčítanosti nepridávali chmeľ len ako aromatickú a chuťovú zložku, ale i ako konzervant. Keďže pivo bolo závislé od kvality svojich surovín, celá produkcia sa presunula tam, kde boli najlepšie podmienky. Tie malo územie dnešných Čiech, ktoré sa v tom čase nazývalo Bohémia. Mestskí obchodníci sa chytili príležitosti a začali svoju pozornosť venovať výrobe kvalitnejšieho a lepšieho piva.
Dôležitou krajinou, ktorá pomohla v ceste k súčasnému pivu, bolo vtedajšie Nemecko. V roku 1516 vydal bavorský kráľ Wilhelm IV. zákon s názvom „Reinheitsgebot“ , ktorým sa mala dodržiavať čistota obilného moku. Pivovarníci museli dodržiavať pravidlá výroby a využívať len tri ingrediencie – čistú vodu, chmeľ a slad. Tento zákon je vôbec najstarší platný zákon, ktorého idea pretrváva dodnes. V nemeckom pivovarníctve ide o akúsi bibliu. Vďaka tomuto zákonu sa výrazne vylepšila kvalita piva, čo malo za následok rozmach obchodníctva a vývozu do zahraničia. Krajina Bavorsko sa okrem tohto zákona spája aj s vynálezom čierneho piva.
Parný stroj Jamesa Watta primäl Carla von Lindena dokončiť vynález umelého chladenia. V pivovarníctve išlo o podstatné zmeny. Pivo chutilo dobre, len ak sa skladovalo pri správnej teplote. A tak sa mohol z piva stať osviežujúci letný nápoj. Parný stroj zmenil i celú dopravu piva a zlepšil medzinárodný obchod. Nielen fyzika, ale i lekárstvo napomohlo ďalšiemu kroku k dokonalosti piva. V roku 1876 prišiel chemik a biológ Louis Pasteur so štúdiou o mikroorganizmoch, s vynájdením penicilínu a návrhom pasterizácie piva.
Pivo na Slovensku
Za zlatistý moku nemôžeme ďakovať nikomu inému ako Nemcom a Čechom, ktorí pivo rozšírili i na naše územie, kde sa stalo národným nápojom. Najstarší pivovar pochádza z 15.storočia, bol postavený v roku 1473 vo Vyhniach. Druhý pivovar sa postavil na začiatku 16. storočia v kráľovskom meste Trnava. Pivo malo zo začiatku veľkých konkurentov. Na juhu nimi boli vinice, na severe pálenice. Našťastie ani jeden z nápojov nepotlačil výrobu ďalších dvoch, a tak sú v súčasnosti obľúbené a zachované všetky. Aj napriek tomu, že pivo nie je tradičným slovenským nápojom, je najpredávanejším alkoholom.
Pivo sa vyrábalo podobne ako v okolitých krajinách. Zrná obilia, či už išlo o ovos, jačmeň, proso, pšenicu alebo raž, sa namáčali a potom sušili. Vysušená zmes sa mlela , zalievala vodou a varila. Vznikali i pivovarnícke a sladovnícke cechy. Avšak konzumácia piva nebola taká vysoká ako napríklad v Česku alebo Nemecku. Pilo sa najmä počas pôstu. Malé domáce pivovary z 19.storočia nahradili nové, veľké podniky z 20.storočia, ktoré využívali modernú technológiu. Kvalita vzrástla, ceny klesli a pivo sa stalo najobľúbenejším nápojom Slovákov.
L.Z.
