I keď sa na potravu pozeráme zväčša len z uhľa výmeny látok, v skutočnosti ide skôr o výmenu a premenu tekutín. Voda tvorí viac ako polovicu celkovej váhy každého človeka, pričom ľudia pevnejšieho vzrastu majú v tele viacej vody ako ľudia chudí. Preto sa obézni ľudia veľa potia a preto cítia smäd oveľa častejšie ako štíhli.
Tekutiny, ktoré vypotíme a z tela vylúčime, musíme opätovne získať, aby sa v ľudských tkanivách nezačali tvoriť abnormálne husté roztoky, ktoré môžu byť zdrojom rôznych chorôb a ťažkostí. Veď voda tvorí viac ako 90 % krvi, 70 % svalstva, 90 % mozgu, nachádza sa v tráviacich šťavách, v orgánoch, v lymfe a dokonca i v kostiach. Naše telo potrebuje pravidelný príjem vody pre správne fungovanie svojich sústav orgánov.
Voda sa musí v tele neustále obmieňať, v našom organizme nemôžu vznikať miesta so stojatou vodou, ktorá vďaka vysokému počtu zárodkov baktérií začína hniť a plesnivieť. Aby sa každé tkanivo mohlo zúčastniť výmeny telovej tekutiny, musíme ho uviesť do činnosti. Jednoducho povedané, musíme sa hýbať. Prelievanie sa tekutinami je zdravé len vtedy, ak je človek aktívny. V opačnom prípade môže mať vysoký prísun vody skôr neblahý účinok.
Človek dokáže vydržať bez jedla i niekoľko týždňov, ale bez vody nevydrží ani pár dní. Prečo? Voda vytvára napätie buniek a štruktúru tkanív, je prostredím zdravého metabolizmu, ja základom všetkých chemických reakcií v našom tele. Prúdením vody v tele sa prenášajú živiny z jedného miesta na druhé, ale i vynášajú škodliviny z tela von. Vďaka potrebnému množstvu tekutín v tele sa náš organizmus neprehreje alebo nepodchladí, pretože vďaka vode si telo udržuje svoju stálu teplotu. Preto je potrebné, aby sa počas choroby prijímalo oveľa väčšie množstvo tekutín ako v zdravom stave. Tento vyšší prílev vody sa potom kompenzuje potením.
Najvhodnejšou tekutinou je samozrejme stolová voda a minerálka s nižším obsahom sodíka. Smäd uhasíte i čajmi (zelený, menej vhodný je čierny a výborné sú i bylinkové čaje) a ovocnými či zeleninovými šťavami. Najhoršou možnosťou sú sladené a farbené limonády, ktoré obsahujú zbytočne veľa cukru a chemických látok a vášmu organizmu nepomôžu, skôr ho zaťažia. Káva je skôr pochutinou, ktorá dodá telu energiu, nie tekutinou, ktorá má uhasiť smäd. Taktiež pivo, po ktorom síce dobre trávi, je ešte stále močopudným alkoholom, pri ktorom platí porekadlo menej je niekedy viac. Striedme pitie bieleho a červeného vína má i svoje blahodarné účinky, ale nie v prípade pitného režimu a výmeny telesných tekutín. Ostatný alkohol, odbúravajúci vodu z tela, nemusíme už ani spomínať. Vodkou alebo borovičkou rozhodne smäd nezaženiete a ani nepodporíte fungovanie buniek vo vašom tele.
Dospelý jedinec by mal za deň vypiť minimálne 1,5 litra tekutín, optimálny počet je 6 až 8 pohárov vody alebo inej vhodnej tekutiny. Počas horúcich dní alebo počas fyzicky náročnej práce sa odporúča tento optimálny prísun tekutín zvyšovať, pretože človek vtedy vylučuje množstvo vody zvýšením potením. Vodu dostávame do tela i tekutejšou stravou – hlavne šťavnatým ovocím, mäkkou zeleninou ako paradajkami, polievkami, omáčkami a mliekom.
Kedy avšak môžeme piť? Stále? Jednorázovo? Tak ako pri prijímaní stravy, aj pri pitnom režime platí pravidelnosť. Piť by sme mali pravidelne. Nie je avšak vhodné piť počas jedla, čiže zapíjať hlty potravy glgmi vody. Nepriaznivo to vplýva na fungovanie tráviacej sústavy. Nadbytočná voda prepláchne žalúdok tak, že do ďalšieho tráviaceho ústroja posunie i nestrávenú potravu. To isté platí i po nadmernom požití tekutín hneď po jedle.
Vodu by sme mali prijímať počas dňa medzi jednotlivými jedlami. Začneme ranným príjmom tekutiny na lačno (viac ako pohár vody), pokračujeme po raňajkách, desiatej, obede, olovrante, večery a posledný glg vody vypijeme pred spaním.
Množstvo prijatej vody závisí i od množstva a hlavne kvality prijatej stravy. Niektoré potraviny totiž obsahujú dostatok tekutín, a preto organizmu stačí spomínané minimum 1,5 litra vody denne. Iné potraviny obsahujú po tepelnej úprave menšie percento vody ako ľudské telo, to spôsobuje zhustnutie telesných tekutín, čo sa navonok prejaví smädom. Medzi potraviny z nízkym obsahom vody, ktoré si následne požadujú vyšší príjem tekutín, patria údeniny, nakladané ryby, vajcia, syry, tuky, niektoré mäsá (pečená hus obsahuje len niečo vyše 30 % obsahu vody) a polotovary v konzervách. Zvýšený smäd človeku prinesie i priveľmi osolená alebo okorenená strava.
Špecifickou kapitolou je pitný režim detí a starých ľudí. Deti si mnohokrát neuvedomujú potrebu piť, a preto je za ich pitný režim zodpovedný rodič, ktorý musí dbať o pravidelný prísun tekutín – čistej vody, čaju alebo ovocnej šťavy. Starších ľudí sa taktiež nepýtame, ale im rovno nalievame, pretože pociťujú smäd, až keď sú dostatočne dehydratovaní. Táto strata pocitu byť smädný súvisí s fyziologickými procesmi, ktoré prebiehajú v tele starých ľudí.
Čím je nápoj redší a chladnejší, tým sa má piť v menších dávkach a častejšie. Chladnejším nápojom avšak nemyslíme nápoje ľadové, ktoré sa do krvného obehu nedokážu dostať. Ľadový nápoj sa musí predtým dostatočne zohriať, čo vcelku zaťažuje sliznice pažeráka a žalúdka, preto je na zahasenie smädu nevhodný. Prinesie len krátkodobé osvieženie bez skutočného hydratačného účinku. Ľadové kokteily by mali byť len pochúťkou a nie základom pitného režimu.
To, či prijímame optimálne množstvo tekutín môžeme zistiť pozorovaním svojho moču. Možno to znie trochu rozpačito, ale je to v celku jednoduchý a vždy platný spôsob zisťovania množstva prijatej vody. Moč by mal byť svetlý až bezfarebný. Ak je tmavší alebo dokonca až žltý, človek je dehydratovaný, pretože prijal málo vody. Dyhydratácia spôsobuje bolesti hlavy, tráviace a vylučovacie ťažkosti, zápchu a iné mnohokrát i závažné ťažkosti . Piť sa jednoducho musí.
