Pivo rozlišujeme podľa toho, akým spôsobom sa kvasí, aký podiel mladiny sa používa pri výrobe a podľa farby.
Uvarené pivo sa z kvasných kadí stáča do ležiackych sudov, kde dokváša a obohacuje sa o oxid uhličitý, vďaka ktorému je pivo perlivé s bohatou penou navrchu. Obyčajné čapované pivo sa dokváša najmenej 21 dní, ležiacke a špeciálne pivá, ktoré majú i väčší podiel alkoholu minimálne 56 dní. Dokvasené pivo sa z veľkých ležiackych sudov stáča do menších sudov alebo fliaš. Fľaškové pivo sa pasterizuje.
Kvasenie mladiny môže prebiehať dvoma spôsobmi – vrchným a spodným. Kvasinky pri vrchnom kvasení stúpajú na povrch, kde vytvárajú vrstvu. Toto kvasenie prebieha rýchlejšie a pri vyššej teplote – 20 ° C. Výsledkom sú pšeničné pivá, pivá s ovocnou arómou „ale“, tmavé piva typu porter (obsahujú i väčší podiel mladiny) a silné kvasnicové pivá.
Spodné kvasenie prebieha pri nižších teplotách (8 °C) a trvá dlhšie. Na výrobu sa používajú kvasinky, ktoré klesajú na dno nádoby. Spodným kvasením sa vyrábajú ležiaky , ktoré sú odvodené od druhej fázy kvasenia – dokvášania, pri ktorej oddychujú čiže ležia. Týmto spôsobom je možné vyprodukovať svetlé i tmavé, horké i sladké pivá, s menším podielom alkoholu alebo s väčším podielom alkoholu. Tieto všetky sa zaraďujú do troch typov spodných pív – plzenský, mníchovský a dortmundský typ piva.
Plzenské pivá sú svetlé, s vyššou koncentráciou chmeľu, s podielom mladiny 11 až 12 %, so stredne horkou chuťou a kvalitnou penou. Vyrábajú sa dekokčnou rmutáciou (viď výroba piva) a sú stredne prekvasené. Mníchovský typ predstavujú tmavé pivá s vyššou koncentráciou mladiny (14 – 19 %). Sú menej chmeľové, nízko prekvasené, so sladšou chuťou. Dortmundské pivo obsahuje najviac alkoholu, ide o silne prekvasený a mierne horký typ piva. Chuťovo sa nachádza niekde medzi plzenským a mníchovským pivom.
Spodne a vrchne vykvasené pivá dopĺňajú spontánne vykvasené pivá , ktoré vznikajú spontánnym kvasením mikroflóry. Do piva vnikajú kvasinky zo vzduchu, ktoré sa v nádobe miešajú s kvasinkami z predošlého kvasenia. Týmto spôsobom sa v súčasnosti vyrábajú len niektoré druhy piva. Najznámejšie pivovary so spontánnym kvasením sú v Belgicku, vo Francúzsku a v Holandsku.
Ďalším artiklom pri rozdeľovaní pív do viacerých druhov je stupňovitosť piva. O výške stupňovitosti rozhoduje podiel alebo hustota mladiny, z ktorej sa konkrétne pivo vyrobilo. Ľudia si ju často mýlia s obsahom alkoholu v pive, avšak číslo stupňovitosti býva vyššie ako percento alkoholu. Napríklad obyčajné výčapné pivo má 7 až 10 stupňov, čiže 7 až 10 % podielu mladiny, ale len 1,6 % alkoholu. Ležiacke pivo je 12 stupňové, špeciálne pivá obsahujú najmenej 14 stupňov. Podiel mladiny môže byť najviac 20 %, vtedy pivo obsahuje 5,5 % alkoholu. Existujú i takzvané nealkoholické pivá alebo pivá s nižším obsahom alkoholu. Nealkoholické pivá obsahujú 0,5 % alkoholu, pivá s nižším obsahom najviac 1, 2 % alkoholu.
Podľa farby rozdeľujeme pivá na svetlé a tmavé. Svetlé pivá sa vyrábajú spodným kvasením, zaraďujú sa medzi plzenské typy. Ich hlavnou ingredienciou je svetlý slad a tieto pivá majú väčší podiel mladiny. Tmavé pivá sa vyrábajú z opraženého karamelového sladu. Varia sa pri vyššej teplote a zaraďujú sa do mníchovského typu alebo bavorského typu (porter). Poznáme i polotmavé pivá, ktoré tvoria medzistupeň medzi plzenským a tmavým pivom a vznikajú miešaním svetlých a tmavých sladov.
Okrem všetkých hore spomenutých druhov existuje i kvasnicové alebo kvasinkové pivo, ktoré sa vyrába z bežného výčapného piva, do ktorého sa počas hlavného kvasenia pridajú kvasinky vo forme bielych krúžkov.
