nedeľa, 3 marca, 2024
ÚvodJedloČokoláda

Čokoláda

Čokoláda vyvoláva v ľuďoch vášeň, povznesenú náladu a príjemný pocit luxusu. O jej výnimočnosti vypovedajú aj množstvá legiend. Napríklad Aztékovia tvrdili, že kakaovník ukradol priamo z raja jeden z ich bohov.  Čokoláda sa vyrába z kakaových bôbov.  Má povzbudzujúce účinky a je najzdravším cukrárenským výrobkom. Už v časoch starých Aztékov považovali kakaovník  za symbol plodnosti a života. Tento vzácny strom rástol kedysi len v oblastiach Strednej a Južnej Ameriky. V súčasnosti sa pestuje aj v oblasti Karibiku, v Afrike,  Juhovýchodnej Ázii a takisto v južných tichomorských ostrovoch Samoa a Nová Guinea. 

História

Lahodný čokoládový nápoj  s indiánskym názvom ,,xocolatl“ si vyrábali už starí aztécki indiáni, ktorí namiesto cukru používali na vylepšenie chutí vanilku,  čili alebo klinčeky.  Objav lahodnej  čokolády pre európsky civilizovaný svet možno datovať do čias kolonizácie, keď bola v 15. storočí objavená Amerika.  Prvým Európanom , ktorý spoznal čokoládu, bol Krištof Kolumbus.  Na svojej štvrtej a poslednej ceste do Ameriky v roku 1502 uvidel na brehu Hondurasu obrovské  kanoe naplnené tovarom – čokoládovými bôbmi.  Kolumbusa jeho tím nasadli do plavidla a nechali sa viesť „čokoládovou plavbou“.  O niekoľko desaťročí neskôr priniesol španielsky prieskumník Hernando Cortez  postup výroby čokoládového nápoja, ktorý spoznal pri dobýjaní Mexika.  Aj vďaka Cortezovým horlivým prirovnaniam čokolády k božskému nápoju, ktorý vás zbaví akejkoľvek únavy a postaví vás na nohy, sa čokoláda postupne rozširovala po celej Európe. 

Prvotné ingrediencie čokoládovej pochúťky – vanilka alebo čili sa vymenila za cukor a čokoláda sa stala luxusným tovarom.  Čokoládový biznis bol zo začiatku španielskym monopolom.  Neskôr začali kakaovníky vo svojich kolóniách pestovať aj Francúzi, Angličania, Holanďania.  S väčšou produkciou prišli nižšie ceny a na čokoláde si mohli pochutnávať aj chudobnejšie masy ľudí v Európe a Amerike.  S výrobou čokolády súviselo aj rozširovanie otroctva.  Produkcia bola závislá od pracovných síl pôvodných indiánov a dovezených černochov. 

Výroba

Čokoláda,  ako ju poznáme dnes, je výsledkom mnohých experimentov. Keď sa kakaové bôby a kakao stali bežne dostupným tovarom, čokoláda sa začala používať do koláčov, múčnikov , sorbetov. Vyrábala sa z nej zmrzlina a dokonca likéry.  Toto všetko priniesol rok 1828 a moderná éra, ktorá po ňom nasledovala. Základom bol vynález lisu, ktorý zrýchlil a zlacnil celú výrobu čokolády.  Lis rozdeľuje kakaové maslo od kakaovej hmoty, z ktorej sa vyrába prášok.  A to je základom výroby modernej čokolády a čokoládových výrobkov, ktoré sa líšia práve percentom kakaovej hmoty. Ale poďme na začiatok.

Výroba čokolády je dlhý a zložitý proces. Začína sa zberom  kakaových strukov  tropického stromu Theobroma cacao. Theobroma cacao sa prekladá ako božský pokrm alebo jedlo pre bohov.  Stromy kakaovníka rastú vo všetkých stupňoch zrelosti a na akomkoľvek mieste na strome. Zbierajú sa preto ručne – mačetami, aby sa vybrali tie skutočne zrelé a kvalitné kusy. Výber a kombinácia bôbov je veľmi dôležitá hlavne u výrobcov veľmi jemných a luxusných čokolád. Struky sa otvoria a vo vnútri sú kakaové bôby obklopené ovocnou dužinou zo strukov. Kakaové bôby, ktoré Aztéci používali pred tisíckami rokov ako platidlo, spolu s dužinou dozrievajú a kvasia po dobu dvoch až ôsmych dní. Fermentované sa sušia na slnku.  Vysušené sa balia do vriec a putujú do tovární na výrobu čokolády. Tam sa bôby triedia, čistia a pražia. Praženie dodáva bôbom farbu a intenzívnejšiu čokoládovú príchuť.  Pražené bôby sa potom  lúpu. Olúpané bôby sa melú  a vzniká mastná hmota, ktorá sa nazýva čokoládová tekutina lebo čokoládový likér (avšak pozor, je to len názov, neobsahuje alkohol). Tekutina prechádza lisom, kde sa oddeľuje kvapalná časť – kakaové maslo od pevnej časti – kakaovej placky. Kakaová placka sa melie a preosieva na kakaový prášok. 

V tomto bode sa výroba čokolády líši v závislosti od receptu výrobcu a typu čokolády. Lacný výrobcovia použijú málo kakaovej sušiny a pridávajú väčšie množstvo rastlinných tukov, cukru a aróm. Ak má čokoláda veľa rastlinného tuku, označuje sa ako pochúťková. Čokoláda vyššej kvality obsahuje vyššie percento kakaovej hmoty, pridáva sa kakaové maslo , spolu s vanilkou, cukrom a mliekom.  Kakaové maslo je základom charakteristickej štruktúry čokolády, ktorá sa rozplýva na jazyku. 

Typy čokolád

Horká čokoláda alebo čokoláda na varenie je nesladená, nemiešaná a tvorí ju čistý kakaový nápoj.  Tmavá čokoláda neobsahuje mlieko a musí spĺňať európsku normu – minimálne 35% kakaovej sušiny.  Kakaové maslo najvyššej kvality obsahujú takzvané Couverture. Obsahujú vysoké percento čokoládového moku, mnohé  viac než 70 %.  Biela čokoláda sa vyrába z kakaového masla, neobsahuje pevné kakaové zložky.  Pochúťková čokoláda nie je čokoládou v pravom zmysle. Obsahuje minimum kakaovej sušiny a veľa rastlinného tuku, cukru a rôznych aróm, ktoré jej dodávajú chuť.

Účinky čokolády

Vďaka vysokému obsahu kofeínu má povzbudzujúce účinky a telu dodáva veľké množstvo energie.  Horká čokoláda znižuje vysoký krvný tlak, obsahuje antioxidanty, ktoré pomáhajú v liečbe srdcovocievnych ochorení.  Látky v čokoláde zvyšujú činnosť endorfínov, preto má antidepresívne účinky. Pôsobí aj ako afrodiziakum.  Obsahuje minerály ako draslík, vápnik, fosfor, horčík a sodík. Najzdravšie čokolády sú tie,  ktoré obsahujú najväčšie percento sušiny.  Aj keď je čokoláda považovaná za najmenej škodlivý cukrársky výrobok, s jej konzumáciou to netreba preháňať.  Obsahuje totiž veľa tukov a cukrov. Každodenná konzumácia väčšieho množstva môže viesť k zvýšeniu hmotnosti a ku kazovosti zubov. Kakaové maslo obsahuje veľa nasýtených tukov, ktoré zvyšujú hladinu cholesterolu v krvi.

Predchádzajúci článok
Ďalší článok
PRÍBUZNÉ ČLÁNKY

Aloe vera

Hummus

- Advertisment -
Google search engine

Najpopulárnejšie

komentáre