Je to metóda oddelenia kvapalných látok s odlišnou teplotou varu. Fyzikálny proces, ktorý sa používa na oddelenie zmesí. Ako príklad môžeme uviesť odstránenie soli z morskej vody, separáciu ropy na menšie časti produktu (tzv. frakcie), ktoré sa potom využívajú na odlišné účely. Destiláciou skvasených kvapalín vznikajú i alkoholické nápoje.
Začiatky prvých foriem destilácie treba hľadať na Blízkom východe. Oddeľovacie metódy používali starí Babylončania už v 2 tisícročí p.n.l. a na Indický kontinent sa priniesli v 5 storočí p.n.l. Destiláciu objavili alchymisti počas pokusov o vynájdenie elixíru života na začiatku nášho letopočtu.
4. storočie prinieslo metóde destilácie veľký pokrok. Za vynálezcu prvého prístroja na destiláciu vody sa považuje grécka filozofka Hypatia , dcéra alexandrijského matematika a astronóma Thóna, autorom prvého presného opisu a náčrtu destilácie je avšak grécky alchymista Zosimos z Panopolis.
Chýbajúcu efektívnosť „gréckej“ destilácii priniesli Arabi a Peržania. Nešlo už iba o alchymistické pokusy o výrobu magických všeliekov, destilácia bola potrebná i pre priemyselné účely – výrobu parfumov a alkoholu.
Najvýznamnejším bol Jabir ibn Hayyan, vynálezca prístroja alambic a retorta, predchodcu dnešných moderných destilačných prístrojov. Predstaviteľ arabskej východnej filozofie a Aristotelov obdivovateľ Al-Kindí ako prvý z destilácie odizoloval etanol.
Európania spoznali destiláciu vďaka stredovekým prekladom popisov a listín z Blízkeho východu. Prvé európske dielo venujúce sa metóde destilácii má na svedomí nemecký alchymista Hieronymus Braunschweig.
Retorty, staré korýtkové nádoby, sa postupne nahrádzali medenými kotlami s chladičmi – tzv. Pot Stills, ktoré sa stále používajú na výrobu škótskej whisky, koňaku a iných druhov destilátov.
Patentnú destilačnú kolónu vynašiel v roku 1830 Aeneas Coffey. Jeho destilačný prístroj destiloval rýchlejšie, kontinuálne a lacnejšie.
Destilácia alkoholu
Kvapalina prechádzajúca destiláciou musí obsahovať veľa cukru alebo škrobu, ktorý sa neskôr rozštiepi na cukry. Len tekutina obsahujúca tieto zložky po pridaní kvasiniek kvasí, čo má za následok vznik alkoholu. Iba z alkoholického základu vyrobíme destiláciou konzumný destilát. Preto sa na výrobu alkoholu používa ovocie, hrozno,cukrová trstina, obilie alebo zemiaky.
Kvasením vzniknutá tekutina s malým obsahom alkoholu (od 10 do 15 %) a zahrieva sa v destilačnom kotly. Obsah alkoholu sa vyparí a vzniknuté alkoholové pary putujú potrubím do chladiča – kondenzátora. V kotly zostáva odpad a nealkoholická časť tekutiny. Alkoholické pary sa ochladzujú a menia svoje skupenstvo na kvapalné. Vzniknutý destilát obsahuje v priemere o 20 % alkoholu viac ako predtým.
Často krát je potrebné celý proces zopakovať a opakovanou destiláciou zvýšiť kvalitu nápoja, percento alkoholu destilátu alebo zabezpečiť liehovine neutrálnu chuť ako v prípade vodky a ginu. Tento opätovný proces destilácie – rektifikácia – odstraňuje z alkoholu všetky látky, ktoré by mu mohli pridať akúkoľvek príchuť alebo arómu.
Poznáme dva základné destiláčné prístroje – kotlíkový a kolonový. Prvý sa nazýva Pot Still a druhý Collum Still. Pri destilácii sa najčastejšie používa vodný chladič – Liebigov chladič.
Teploty varu dvoch oddeľujúcich sa kvapalín sa musia líšiť najmenej o 150°C, len vtedy možno uskutočniť stopercentnú destiláciu. Dôležitá je najmä regulácia a riadenie teploty destilácie. Niektoré látky majú totiž nižšiu teplotu varu a preto sa destilujú pri nižšom tlaku (tzv. vákuová destilácia). Vďaka moderným prístrojom, ktoré sa v súčasnosti pri destilácii používajú, sú všetky látky dokonale sledované a veličiny (teplota, tlak, iné) presne merané a reguľované.
.
Kvalitu a špecifickú chuť a arómu každého konzumného alkoholu nevytvára samotná destilácia. Dôležité sú procesy, ktoré nasledujú po nej – procesy zrenia, ktoré majú na svedomí buket konkrétneho destilátu. Kontrola týchto konečných a najdôležitejšich procesov nie je úlohou modernej techniky, ale človeka – pivničného majstra, od ktorého závisí presné zmiešavanie a dochuťovanie destilátu.
L.Z.
