Rímsky hrach sa môže popýšiť prvenstvom najstráviteľnejšej strukoviny. Očarí svojou orieškovou chuťou, zaženie choroby svojimi vitamínmi a zasýti. Je dôležitou súčasťou najmä vegetariánskej stravy, do jedálneho lístku by si ho mali pripísať nielen celiatici, ale aj všetci mäsožravci.
Cícer pochádza zo Stredného východu a je starý vyše 7000 rokov. Do 16.storočia, kedy ho do okolitého sveta doviezli Španieli, bol známy hlavne u starých Egypťanov, Rimanov a Grékov. Tí ho začali pestovať zhruba tri tisícročia pred Kristom. Cícer môže mať zelenú, hnedú alebo červenú farbu, ale najčastejšie býva čierny alebo béžový. Malé čierne semená s hrubou šupkou sa nazývajú desi, väčšie svetlé semená s hladšou šupkou kabuli. Desi, pestované v Indii a Etiópii, majú vyššiu výživnú hodnotu ako kabuli, vyskytujúce sa v Južnej Európe a na severe Afriky, avšak sú vzácnejšie. Cícer má maslovú štruktúru a chutí podobne ako oriešky alebo varené gaštany.
Cícer je semeno vajcovitého plodu rastliny cícera (cicer arietinum L.) z čeľade Leguminosae. V jednom plode sa nachádzajú dve až tri semená cíceru. Cícer má veľa exotických pomenovaní – garbanzo fazuľky, chana, sanagalu, občas sa mu v našich končinách nadáva rímsky hrach, čičer, bagoca alebo bagovka. Pomenovanie cicer arietinum L. pochádza z latinčiny, slovo aries znamená barania hlava, slovo cícer sa odvodzuje od gréckeho kikus, čo sa prekladá ako sila a moc.
Najpoužívanejší je v Stredozemí a v stredovýchodnej a indickej kuchyni. V obchodoch sa predávajú predvarené konzervované semená alebo sušené, ktoré musia pred ďalším použitím napučať vo vode, podobne ako ďalšie známe strukoviny. Stačí na dvanásť hodín namočiť cícer do studenej vody, vysušiť v utierke a je pripravený stať sa súčasťou vašej kuchyne. Najčastejšie sa pripravuje varený, vtedy stačí zaliať porciu napučaného cíceru dvakrát takým množstvo vody a nechať zovrieť, možno použiť aj vodu, v ktorej sa cícer namáčal. Po zovretí prikryť hrniec pokrývkou a variť zhruba hodinu. Uvarený cícer usušte a môžete ho skladovať v chladničke tri dni alebo v mrazničke po dobu jedného mesiaca. Zaujímavosťou je, že konzervovaný cícer, na rozdiel od iných potravín, nestráca na svojej nutričnej hodnote. Sušený cícer skladujte v suchej a tmavej miestnosti po dobu jedného roku.
Sto gramov cíceru obsahuje364 kalórií, čo sa rovná 1525 kilojoulom, vyše 19 gramov proteínov, 43 gramov uhľohydrátov, vyše 17 gramov vlákniny, vyše 80% dennej odporúčanej dávky železa, 800 miligramov draslíka, vyše 100 miligramov horčíka. Okrem týchto látok obsahuje cícer vitamín A, B1, B2, B6, C, E, niacín, kyselinu listovú, vápnik, fosfor , zinok, sodík a 6 gramov tuku, z ktorého 10% tvorí nasýtený tuk a ostatnú časť vo väčšej miere polynenasýtené tuky. Obsahuje aj kyselinu pangamovú (vitamín B15), ktorá je výborným antioxidantom.
Cícer má terapeutické vlastnosti a je výbornou diétnou strukovinou, pomáha znižovať cholesterol, predchádza zápche a posilňuje nervovú sústavu. Dodá človeku energiu a dôležité živiny. Obsah proteínov v cíceri sa rovná obsahu bielkovín v mäse alebo vo vajciach. Z uhľohydrátov (cukrov) prevažuje škrob. Dôležitými látkami sú foláty, ktoré sa podieľajú na správnom fungovaní nervovej sústavy a znižujú riziko infarktu. Cícer obsahuje trikrát viac železa ako mäso. Množstvo vyvážených živín robia z cícera plnohodnotnú potravinu, ktorú je možné konzumovať ako hlavné jedlo. Výhodou cíceru oproti ostatným strukovinám je ľahšia stráviteľnosť, po cícery môžu siahnuť i ľudia, ktorí trpia plynatosťou a nafúknutým bruchom. Taktiež je vhodný aj pre diabetikov, pretože obsahuje škroby, ktoré neprodukujú veľa glukózy. Neobsahuje lepok, môžu ho konzumovať aj celiatici. Arabi dokonca pripisujú cíceru silné afrodiziakálne vlastnosti.
Cícer je dôležitou strukovinou najmä pre ľudí do zvýšeným cholesterolom. Vysoko kvalitné tuky znižujú hladinu cholesterolu v krvi a vláknina zabraňuje vstrebávaniu cholesterolu z iných potravinových zdrojov. Cícer sám osebe neobsahuje nijaký cholesterol, zároveň pôsobí ako prevencia artériosklerózy a infarktu, vďaka vláknine zabezpečuje peristaltiku čriev a lieči zápchu. Množstvo vitamínu B pomáha ľuďom trpiacich stresom a depresiou, zaháňa nervozitu, podráždenosť a slabú koncentráciu. Konzumácia cíceru prospieva aj tehotným ženám a ich plodu.
Najbežnejším spôsobom prípravy je varenie, pridáva sa najmä do polievok, šalátov, omáčok, prívarkov, nátierok, výborný je k ryži alebo k dusenému mäsu. Vďaka svojej orieškovej chuti nahradí akýkoľvek snack. Aj keď sa často pečie alebo vypráža, v takejto konzistencii je ťažšie stráviteľný. Veľmi dobre známa je aj cícerová múka, vyrábaná zo sušeného cíceru a rozšírená najmä v indickej kuchyni. Cícer je základnou surovinou gastronomických lahôdok na Blízkom východe, kde sa z neho vyrába faláfel a hummus. Cícerová múka poslúži ako skvelá ingrediencia do zeleninových placiek, nahradí obyčajnú múky pri obaľovaní mäsa a pripravujú sa z nej dokonca aj múčniky a dezerty. Barmčania vyrábajú zo sušeného cíceru zmes podobnú tofu – takzvané barmské tofu. V Európe sa teší najväčšej obľube v španielskej a talianskej kuchyni. Taliani pridávajú cícer ako prílohu k cestovinám, kombinujú ho s fazuľou a je súčasťou mnohých predkrmov. Obľúbený je aj taliansky fazuľový šalát pripravovaný z fazuliek, zelených fazuliek, cíceru a nakladaný v octe alebo v octe a olivovom oleji.
L.Z.
