Toto ovocie hruškovitého alebo vajíčkového tvaru slávi v posledných desaťročiach neutíchajúci boom. Okrem množstva vitamínov, ktoré v sebe skrýva, je vďaka maslovej dužine obľúbenou ingredienciou mnohých kulinárskych špecialít.
Avokádo je veľkým bobuľovitým ovocím s veľkou kôstkou vo vnútri. Pestuje sa v tropických krajinách a obchodovanie s avokádom je v súčasnosti veľmi prosperujúce. Avokádo poznali Španieli už v 16. storočí, a to vďaka svojim kolóniám v Strednej Amerike (avokádo má svoj pôvod v Mexiku), avšak v tých časoch mu neprikladali žiadny gastronomický ani zdravotný význam. Jeho popularita začala narastať až v 20.storočí. Mnohí poznajú avokádo ako hruškovité ovocie s drsnou zelenou šupou. Avokáda môžu byť i guľaté a okrem tmavozelenej farby bývajú niektoré druhy zafarbené i do žlta alebo čierna. Taktiež veľkosti avokáda sa líšia od druha k druhu. Najmenšie majú veľkosť vajíčka, najväčšie veľkosťou pripomínajú menší žltý melón a vážia i kilo.
Jeho zdraviu prospešné účinky súvisia najmä s množstvom vitamínu E a draslíka, ktoré sa v avokáde nachádzajú. Okrem toho, avokádo obsahuje i vitamín C a vitamín B6, horčík, riboflavín a najvyšší obsah bielkovín zo všetkých druhov ovocia. Antioxidanty v ňom zastúpené znižujú možnosť výskytu rakoviny, draslík podporuje srdcovocievny a nervový systém a mononenasýtené mastné kyseliny znižujú cholesterol. Jedinou nevýhodou je snáď len vyšší obsah tukov a kalórií.
Avokádo v kuchyni
Azda najznámejším receptom je guacamole, avokádová nátierka , do ktorej sa okrem rozmixovaného avokáda pridáva paradajka, cibuľa, citrónová šťava, koriander, soľ, cesnak a čili papričky. Do takéhoto avokádového „dipu“ sa namáčajú zemiakové lupienky, krekry, tortilly. Z avokáda sa avšak pripravujú i šaláty, polievky, salsy (pálivé omáčky), plnky a podobne. Pri akejkoľvek príprave je potrebné ho prekrojiť na polovicu, lyžičkou odobrať kôstku a až potom avokádo ošúpať. Možno ho nakrájať a hneď skonzumovať alebo rozmixovať a pridať do pokrmov. Napríklad v Južnej Amerike konzumujú avokádo na slano, nakrájané ho zajedajú tortillami a zapíjajú kávou. Severoameričania ho pridávajú do zeleninových šalátov dochutených citrónovou šťavou, majonézou či dressingom a octom. Bahamčania zas obľubujú avokádový dezert z rozpučených alebo rozmixovaných plodov, do ktorých sa pridá sladká šľahačka, sherry alebo Curacao a citrónová šťava. Poriadne pomiešanou zmesou naplnia vydlabané polovičky avokád a vychladené vychutnávajú pod slnečníkom. Takéto avokádové košíky z vydlabaných polovíc sa často napĺňajú i špecialitami z morských plodov, krevetami, krevetovým šalátom či krevetovou pastou, krabom, atď. Tak ako sa pridáva do zeleninových šalátov, možno ním vylepšiť i šalát ovocný. V niektorých krajinách si ho nakrájaný na plátky vkladajú spolu so syrom medzi sendviče.
V teplej kuchyni sa s avokádom zaobchádza veľmi opatrne, pretože pri varení alebo pečení nepríjemne zhorkne . Preto sa do polievok, gulášov, omeliet, horúcich čili a iných omáčok pridáva až ku koncu tepelnej prípravy alebo až pred servírovaním. Avokáda sa môžu jemne zohriať na nízkej teplote, zaliať redšou praženicou s ančovičkami. Často sa najmä v juhoamerických krajinách, napríklad v Brazílii, vmiešava do sorbetov, zmrzlín, mliečnych kokteilov. Zaujímavosťou je, že ak sa avokádo vymiešava iným ako strieborným príborom, stráca svoju pôvodnú farbu. Z avokáda sa vyrába i veľmi zdravý a kvalitný olej, obľúbený najmä v Taliansku a vo Francúzsku. V kuchyni sa pridáva do šalátov a nahrádza olivový olej. Tento olej sa však využíva viac v kozmetickom ako gastronomickom odvetví.
L.Z.
