Tento najstarší vínny destilát pochádzajúci z Francúzska patrí medzi nápoje s liečivými účinkami. Pôvod tejto vínnej pálenky siaha až do obdobia stredoveku a prvá písomná zmienka o jej výrobe sa objavuje v 15. storočí. Názvom armagnac sa označovali hroznové destiláty vyrobené z úrody gaskonských viníc (Gaskonsko je historická oblasť v juhozápadnom Francúzsku). V tom čase bol armaňak alebo i „aqua ardente“ čisto farmaceutickým nápojom, ktorý hojil rany a užíval sa pri rozličných epidémiách. Až o celé storočie neskôr sa stal obľúbeným alkoholickým nápojom bez ohľadu na jeho výnimočné zdraviu prospešné účinky. Vrchol svojej produkcie na konci 19. storočia mu prekazila fyloxéra napadajúca všetky francúzske vinohrady. Appellation d´Origin, označenie pravého armaňaku sa obmedzuje na oblasti vinohradov v Gaskonsku a väčšine častí Gers, Lot-et-Garonne a Landes.
Proces výroby armaňaku
Na armaňak sa používajú odrody hrozna ako Folle Blanche, Ugni Blanc a Colombard (totožné s príbuzným koňakom), Meslier St. François, Clairette de Gascogne, Juracon, Graisse a Baco 22 (zriedkavejšie).
Väčšina armaňaku vzniká zmiešaním odrôd jednotlivých oblastí. Označenia na etiketách ako Appellation Armagnac, Apellation Controlée a Région Délimitée znamenajú, že vyrobený nápoj pochádza z celej oblasti Armagnac. Ak sa uvádzajú údaje týkajúce sa časti oblasti, napr. La Ténareze, potom musí z tohto regiónu pochádzať všetko hrozno.
Oblasť výroby armaňaku sa delí na tri špecifické zóny:
Bas Armagnac
Oblasť okolo mestečka Eauze. Pôdy sú pieskovité, čo vyhovuje viniču a preto až vyše 50 % hrozna pochádza práve z tejto oblasti.
La Ténareze
Hlinité pôdy lahodia hroznu, víno na výrobu armaňaku z tejto oblasti tvorí približne 40 až viac percent a samotné armaňaky dozrievajú ľahšie a rýchlejšie ako tie z oblasti Bas-Armagnac.
Haut-Armagnac
Oblasť s vysokou prevahou kriedovitých pôd. Iba 3 % vína z tejto oblasti putuje na spracovanie armaňaku.
Destilácia armaňaku prichádza na rad približne mesiac po ukončení kvasenia a končí sa dva týždne pred oficiálnym termínom. Takto si destilát zachováva jedinečnú ovocnú arómu.
Rozdiel vo výrobe armaňaku a koňaku je v destilácii. Zatiaľ čo armaňak sa destiluje jednoducho (čiže raz) kontinuálnou destiláciou premier jet, koňak prechádza dvojitou destiláciou. Armaňak tak v sebe obsahuje výraznejší buket a koňak je naopak zbavený všetkých prímesí.
Podľa úradných ustanovení je zakázané armaňak destilovať mimo stanoveného času, konkrétne od 1. októbra do 30. apríla nasledujúceho roka.
Aby z 52 až 70 % alkoholu vznikol 40 % konzumný armaňak, po dozrievaní v dubových sudoch z dreva oblasti Gersu a následnom presťahovaní do už použitých sudov, sa destilát riedi tajne pripravovanou zmesou destilovanej vody a starého armaňaku (tzv. petite eau ).
Od januára 1999 existujú nové štyri základné kategórie armaňaku.
Armagnac Blanche
Tzv. biely armaňak je čistým nestáreným vínovým destilátom. Zo všetkých kategórií je najmladší.
Armagnac
Stredne starý, ktorý strávil v sude minimálne 1 rok a maximálne 5 rokov .
Vieil Armagnac
Starý armaňak, v sude zrie viac ako 5 rokov. Nie je neobvyklé stretnúť sa i s 20 ročným armaňakom.
Millésime
Čiže ročníkový armaňak s vyznačením ročníka na etikete. Ide o rok, kedy sa nazbieralo hrozno použité na konkrétny armaňak. Výrobca sám procesmi degustácii rozhoduje o dĺžke dozrievania v sude.
Oproti koňaku ostrejší a trpkejší armaňak sa podáva v izbovej teplote v pohári tulipánového tvaru. Nemieša sa so žiadnymi nealkoholickými nápojmi a pije sa po malých dúškoch.
Aké liečivé účinky možno od armaňaku očakávať?
Podľa knihy istého mnícha žijúceho v St. Mont na prelome 13. a 14. Storočia pitie armaňaku s mierou pomáha uchovávať si mladého ducha, odďaľuje starobu, znižuje bolesť hlavy, lieči nachladnutie, hojí zapálené a inak boľavé oči, rany, zápaly, tíši bolesť zubov a hrdla, a v spojení s liečivými bylinkami nadobúda mnohonásobné účinky, pretože z nich nasáva všetky blahodarné vlastnosti.
L.Z.
