Zostavením zdravého jedálneho lístka môžeme zabrániť vzniku chorôb, udržať si pružné telo plné energie a bojovať proti už vzniknutému ochoreniu. Celodenná potrava by mala obsahovať všetky potrebné živiny, minerály a vitamíny. Dôležitá je najmä pestrosť a vyváženosť pokrmov. Nezanedbávame i technológiu prípravy jedál. Dusenie a pečenie je predsa očividne zdravšie (i lacnejšie) ako vyprážanie. Taktiež sa vyhýbame používaniu tej istej úpravy jedla na obed a večeru. Dosť často sa totiž stáva, že to čo sme mali na obed, zjeme i na večeru. Nejde síce o najväčšie porušenie zdravého stravovania, ale jednak sa oberáme o pestrosť výživy a na druhú stranu, večera by mala byť o niečo ľahšia ako obed. Taktiež nepodávame vypražené mäso s vyprážanou prílohou a vyprážaným múčnikom ako dezertom. Jedine, že by sme sa chceli stať majstrom s najväčším množstvom cholesterolu v krvi.
Samozrejme, že ďalším rozhodujúcim artiklom je celkový vzhľad jedla, jeho farba, chutnosť a sýtivosť. Vzhľad jedla nie je len povrchovou záležitosťou. Tanier s krásne vyzerajúcou a bohatou nádielkou povzbudí vylučovanie tráviacich žliaz, čo našej tráviacej sústave zľahčí trávenie. A ak nám jedlo nechutí, zväčša ponecháme plný tanier a už len myšlienky na jeho nepríjemnú chuť nám môžu spôsobiť krútenie čriev. Pri chutnosti jedál musíme dbať na rozličnosť chutí pokrmov. Nekombinujeme mliečnu polievku s tvarohovými cestovinami alebo smotanovou omáčkou, či rajčinovú polievku s lečom. Chute týchto pokrmov sú príliš podobné a taktiež výživovo jednotné. Fazuľová polievka v spojení so segedínskym gulášom alebo hrachová polievka a kapustové fliačky nie je taktiež správna voľba. Polievka i jedlo sú príliš sýte a spôsobujú nafúknutie čiže plynatosť.
Nekombinujeme viacero ťažko stráviteľných a rovnako sýtych jedál. K mäsu pridáme ľahkú prílohu, k dusenej zelenine prílohu sýtejšiu. Ťažší obed odľahčíme zeleninovým šalátom a ťažký dezert nahradíme ovocím. Obmedzíme používanie masti a olejov, mnohé mäsá sú najchutnejšie, keď sa pripravia na vode alebo na vlastnej šťave. Slanina sa nestane základom nášho kulinárskeho umenia, ale občasným nezdravým spestrením jedálneho lístka.
Nemožno zabudnúť i na rytmus celej planéty a prírody, na zmenu ročných období. Jedálny lístok sa určite mení i podľa sezóny. Cez leto naplno využívame plody záhrady, ktoré si cez zimu nahrádzame rôzne konzervovaným ovocím a konzervovanou zeleninou. Keďže zimné obdobie stupňuje látkovú výmenu a zvyšuje mieru potrebných kalórií, požívame viac tukov a cukrov, ktoré nám dodajú energiu (to ešte neznamená, že sa prejedáme). Jar je zase známa svojimi chrípkovými epidémiami, preto konzumujeme viacej mliečnych výrobkov, bielkovín (mäso, vajcia) a vitamínov (ovocie, zelenina).
Kedy a koľko máme jesť? Tvar a poloha žalúdka sa mení v závislosti od hmotnosti a kvality prijatého jedla. Ak skonzumujeme veľa ťažkého jedla, žalúdok je položený nižšie ako pri konzumácii ľahkej stravy. Ťažšie jedlo sa taktiež strávi za dlhší čas a ústroje musia na jeho strávenie vynaložiť viacej energie. Kávu, čaj, pivo, víno, mlieko, hovädzí vývar a vajíčko náš žalúdok strávi za 1 až 2 hodiny. 150 gramov zeleniny, zemiakovej kaše, čerešní a 2 miešané vajíčka pobudnú v žalúdku 2 až 3 hodiny. Do 4 hodín sa strávi 150 gramov chleba, šunky, špenátu, uhorkového šalátu, ryže, jabĺk, kuracieho mäsa a 100 gramov hovädziny a teľaciny. Najviac, 5 hodín, trvá strávenie 50 gramov pečeného alebo údeného mäsa, 200 gramov strukovín alebo 500 gramov hydiny.
Žalúdok je usilovný orgán, pracuje dovtedy, pokiaľ sa v ňom nachádza čo i len kúsok potravy. Má lievikovitý tvar, takže i malá plocha podráždi jeho steny. Steny sa pri prijímaní jedla rozťahujú, sú totiž pružné a činorodé, potom sa sťahujú a tak posúvajú jedlo ďalej. Takouto činnosťou sa tráviaca rúra rozťahuje a pevnie. Preto je lepšie jesť častejšie a po menších porciách. Dlhodobé namáhanie žalúdka totiž spôsobuje jeho poruchy. A napokon, lepšie je vlastniť žalúdok malý a svalnatý ako veľký a ochabnutý. Najlepšie je striedať jedlá, ktoré v žalúdku pobudnú krátky čas s tými, ktoré sa trávia dlhšie. Jedlá musia byť zostavené tak, aby celá tráviaca sústava bola do činnosti zapriahnutá rovnomerne a pravidelne. Najlepšie je, keď do tela ako posledné prichádza jedlo ako chlieb, zelenina, ovocie, hríby.
Prečítajte si aj druhú časť tohoto článku
L.Z.
