Osviežujúce ovocie, ktoré bolo po dlhé storočia základným zdrojom obživy zvierat a ľudí žijúcich v dažďových pralesoch v Južnej Amerike. Veľké množstvo bielkovín dodávalo americkým domorodcom silu a silné zdravie zabezpečí aj ich dnešným potomkom. V tropických juhoamerických krajinách je dodnes nielen obľúbeným chutným ovocím, ale aj prírodným medikamentom. Maracuja, zoznámte sa.
Maracuja je aromatické ovocie s kyslou chuťou pochádzajúce zo Strednej a Južnej Ameriky, je plodom popínavej rastliny Passiflora edulis Sims. Plody môžu byť sfarbené od fialova do žlta, sú veľkosti vajíčka a vnútri majú želatínovú dužinu pozostávajúcu z čiernych jadierok obklopených žltou rôsolovitou hmotou. Dužina maracuje sa podobá na dužinu granátového jablka, je šťavnatá, horko-sladká, s chuťou podobnou ananásu alebo guave. Plody rastúce v Kolumbii a v Brazílii môžu vážiť až jedno kilo. Najväčšími producentmi maracuje sú krajiny ako Brazília, Venezuela, Kolumbia a ostatné tropické krajiny. Pestovaniu maracuje a jej vývozu sa venuje aj Austrália, Keňa alebo krajiny Južnej Afriky. Do Európy ju zo svojich podmanených krajín doniesli Španieli, vtedy sa listy z Maracuje používali ako medikament na spanie. Maracuji sú príbuzné druhy ovocia rastúce na stromoch rodu Passiflora ako napríklad granadilla, ktorá sa v slovenskom jazyku nazýva mučenka a s ktorou si maracuju častokrát ľudia pletú. V angličtine sa všetky plody rodu passiflora vrátane maracuje označujú pojmom passion fruit – ovocie umučenia – španielski misionári boli totiž v minulosti presvedčení, že ovocie predstavuje niektoré predmety spojené s ukrižovaním Ježiša Krista. Len v Brazílii špecifikovali okolo 300 druhov ovocia rodu passiflora.
Hlavnou zložkou maracuje je voda, ktorá tvorí až jednu tretinu váhy. Sto gramov chutného plodu obsahuje 13% cukrov, v ktorých je zastúpená fruktóza, glukóza aj sacharóza. Máloktoré ovocie je bohaté na proteíny, avšak maracuja obsahuje 2,2% bielkovín, čo z nej robí jedno z najvýživnejších ovocí. Vo veľkom množstve obsahuje aj minerálnu látku železo – 1,6 mg na 100 gramov, čo je obsah väčší ako vo vajíčkach. Železo v maracuji je rastlinného pôvodu, je nehemické, preto je ťažšie stráviteľné, avšak vďaka veľkému množstvu vitamínu C nespôsobuje organizmu nijaké problémy. Energetická hodnota maracuje je 408 kilojoulov na 100 gramov, čo sa rovná 97 kalóriám. Až jednu desatinu obsahu tvoria rozpustné vlákniny – pektín a sliz, ktoré zabezpečujú peristaltiku čriev a správne trávenie. Maracuja neobsahuje nijaký cholesterol a 0,7 gramu tuku. Z vitamínov okrem céčka, ktorého hodnota je 30 miligramov na sto gramov, obsahuje aj vitamín A, B2, B6, vitamín E a kyselinu listovú. Z minerálnych látok sú to vápnik, fosfor, horčík, draslík, sodík, zinok a spomínané železo. Sviežu vôňu čerstvých plodov majú na starosti aromatické nevýživné látky, ktoré možno narátať na stovky. Vďaka niektorým týmto látkam má maracuja mierny sedatívny účinok, dokáže utíšiť alebo znížiť menšiu bolesť. Väčšie utišujúce vlastnosti majú kvety.
Maracuja je úspešným antianemikom, lieči málokrvnosť pre svoj vysoký obsah železa a vitamínu C, antisedatívny účinok pomôže pri úzkostných stavoch a nervozite a priaznivo ovplyvňuje nervovú sústavu. Vďaka vláknine sa maracuja odporúča konzumovať ľuďom trpiacim zápchou. Zabezpečuje zdravý zrak a silnú imunitu. Maracuja má aj estetické účinky, zlepšuje pleť a stará sa o zdravie vlasov. Maracuja znižuje úzkosť, zmierňuje depresiu, znižuje zápaly a kŕče, infekcie močových ciest a má močopudné vlastnosti, upokojuje organizmus a zároveň zvyšuje libido, čím sa radí medzi ovocné afrodiziaká – názov passion fruit možno preložiť nielen ako ovocie umučenia, ale aj vášnivé ovocie. V tropickej Amerike prírodní liečitelia odporúčajú pravidelnú konzumáciu maracuje ľuďom s epileptickými kŕčmi, silnými bolesťami hlavy, poruchou spánku, hystériou, neuralgiou – bolesťami tváre, ženám so silným predmenšruačným syndrómom a bolestivou menštruáciou, deťom trpiacim astmou, batoľatám s kolikou či bronchitídou. Tvrdia taktiež, že maracuja pomáha pri liečbe alkoholizmu. Šťavou z maracuje sa v Brazílii dokonca upokojujú hyperaktívne deti. Amazónska ľudová liečba využíva maracuju ako tonikum na srdce, peruánska medicína lieči maracujou močové infekcie.
Maracuju je najlepšie konzumovať, keď má pokrčenú pokožku, čo znamená, že stráca vlhkosť, ktorá prechádza do dužiny. Prekrojte plod a dužinu vydlabávajte lyžičkou. Šťavu z maracuje si môžete vyrobiť prepasírovaním dužiny cez sitko alebo jednoducho prerazte šupku prstom alebo lyžicou a sajte šťavu a zrniečka s dužinou vo vnútri priamo z plodu. Zrniečka sú chrumkavé a lahodné. Vďaka rôsolovitej dužine obkolesujúcej zrniečka je maracuja výbornou ingredienciou želé a džemov. Najčastejšie sa maracuja využíva pri výrobe ovocných štiav a džúsov a kombinuje sa s inými plodmi – ananásom, pomarančom, citrónmi. V Brazílii je maracuja naozaj obľúbená a používa sa na ochutenie zmrzlín, jogurtov, nápojov, krémov, pien, ovocných šalátov, koláčov, dezertov, sorbetov. Zrniečka maracuje môžete nájsť aj v exotických šalátových dressingoch. Využiť možno aj listy z rastliny passiflory, z ktorých vynikajúci čaj pôsobí ako upokojujúce tonikum, ktoré zároveň lieči srdce. V Brazílii vyrábajú typický nápoj maracuja grande, ktorý sa používa na liečbu astmy, čierneho kašľa, bronchitídy a podobných ťažkých kašľov.
L.Z.
