štvrtok, 26 decembra, 2024
ÚvodUncategorizedČakanka v kuchyni

Čakanka v kuchyni

Túto rastlinu poznáme na našom území ako trvácu bylinu s liečivými účinkami – takzvanú čakanku obyčajnú. Vo Francúzsku je známa skôr čakanka šalátová, využívaná ako labužnícka ingrediencia v studenej a teplej kuchyni. Nielenže je vynikajúcim doplnkom mnohých receptov, zároveň ponúka aj pomocnú ruku pri liečení súčasných chorôb. Inšpirujte sa Francúzmi, Belgičanmi alebo Holanďanmi, a objavte čakanku ako chutnú každodennú surovinu.

Čakanka obyčajná
Pri slove čakanka sa ihneď každému vybavia bledomodré jazykovité kvety usporiadané v úboroch a tvrdá byľ s laločnatými listami. V tomto prípade hovoríme o čakanke obyčajnej, ktorá kvitne od júla do septembra v nížinách až v podhorských oblastiach. Babičky bylinkárky zbierali z čakanky obyčajnej koreň a kvitnúcu vňať. Horčiny v nej obsiahnuté pôsobia žlčopudne a podporujú trávenie. Koreň sa v liečiteľstve používa na výrobu žlčníkových, diuretických a antidiabetických čajov . Diuretické čaje pomáhajú odplaviť z tela nadbytočnú vodu a odpadové látky, antidiabetické čaje sa používajú ako pomocné liečivá pri ochorení na cukrovku. Vňať má v podstate podobné účinky ako koreň, avšak látky sú v nej obsiahnuté v menšom množstve. Koreň vyšľachtenej čakanky slúži aj na výrobu cigorky, kávovej náhrady a prísady. Pod tento vynález sú podpísaní Holanďania, ktorí ju vyrábajú už od 17. storočia pražením koreňa čakanky. Svoje zlaté obdobie zažívala počas prvej svetovej vojny, keď svetom prúdila (nielen) kávová kríza. V súčasnosti je najobľúbenejšia melta, teda instantná cigorka.

Čakanka šalátová
Vďaka cigorke boli náhodou v 19. storočí objavené čerstvé čakankové puky. Istý Belgičan si totiž chcel pripraviť čakankovú kávu, a tak nechal v pivnici vyschnúť korene. V miestnosti bola však tma a vlhkosť, ktoré spôsobili, že z koreňa vypučili hlávky. Prekvapený ich vyskúšal a zistil, že chutia výborne a čerstvo, sú chrumkavé a šťavnaté. Tento nový objav dostal názov čakanka šalátová a veľký úspech dosiahol najmä vo Francúzsku. Čakanka šalátová (nazývaná aj hlávková alebo puková) obsahuje vitamíny C, K a karotén, z minerálnych látok prevyšuje najmä vápnik, železo, magnézium a fosfor. Obsahuje aj horčiny, ktoré pomáhajú pri tráviacich a vylučovacích ťažkostiach.

Čakanka šalátová sa pestuje v tme, v bunkách rastlín sa tak tvorí menej chlorofylu, preto má priesvitnú až bledo žltú farbu. Ďalšou výhodou čakanky je jej vysoká kvalita, ktorá je výsledkom ručnej práce. Začiatočná fáza vypestovania tejto byliny, čakanky šalátovej, začína v máji, keď sa vysádzajú semienka. V novembri, keď sú koreň a listy dostatočne vyvinuté, nasleduje zber koreňov (listy sa odstraňujú, pri pestovaní čakanky šalátovej sú nepotrebné). Korene sa uskladňujú v chladnej, tmavej a mierne vlhkej pivnici. Škatule s koreňmi čakanky sa pravidelne kropia vodou a pokryjú veľmi jemnou vrstvou ľahkej pôdy. Absolútna tma a stabilná teplota dovolia koreňom, aby z nich o dvadsať až dvadsaťpäť dní vyrástli puky. Tie sa pozbierajú, oddelia od koreňa, z pukov sa ručne odstránia aj vnútorné listy a zelenina sa vytriedi a balí. Preto je vhodná ku konzumácii alebo na kuchynskú úpravu bez akejkoľvek predošlej úpravy.

Už podľa názvu sa z nej najčastejšie pripravujú čerstvé šaláty. Skúste šalát z jabĺk, vlašských orechov a rokfortu alebo iného plesňového syra, jablká môžete vymeniť za aj za hrušky. O trochu exotickejšie znie kombinácia s kozím syrom a s citrusovým ovocím (najmä s pomarančmi). Výborné sú aj hrozienka. Môžete ju podávať rozkrojenú na hrubšie štvrtiny alebo rozdelenú na jednotlivé lístky, ktoré sa vynikajúco namáčajú do dipov, smotanových alebo pikantných omáčok, bylinkových alebo chrenových jogurtov, dressingov alebo slúžia ako podložky pre šaláty. Čakanke neublíži ani tepelná príprava. Praženie a dusenie na masle a smotane alebo čakanka zapečená, to sú najznámejšie spôsoby jej využitia v teplej kuchyni. Varená má hnedo šedé sfarbenie,  klzký povrch a sladšiu a jemnejšiu chuť, najmä keď pridáte maslo. Zapekajte ju so slaninou alebo ľahkým mäsom, zaliatu bešamelovou alebo smotanovou omáčkou, na vrch nakrájajte prúžky masla a postrúhajte parmezánom alebo ementálom. Čakanka vynikajúco ladí s vajíčkami, syrmi a šunkou aj preto, že vyťahujú z nej horkosť. Nesklame ani milovníkov krémových polievok. Do vriaceho vývaru pridajte tavený syr, zmes osoľte,  okoreňte a priveďte opäť do varu. Pridajte očistené a nakrájané hlávky čakanky. Polievku varte, až kým čakanka nezmäkne. Polievku rozmixujte a podľa vkusu ochuťte.

Vďaka obsahu horčín, najmä glykozidu intybinu, má čakanka horkastú príchuť, preto nie je mnohým po chuti. Ak odkrojíte spodné dva centimetre od koreňa, teda najhorkejšiu časť zeleniny, čakanka bude oveľa jemnejšia. Druhým grifom je namočiť listy na štvrť hodiny do osolenej vody. Treba avšak myslieť na fakt, že práve horčina glykozid intybin má priaznivé účinky na funkciu žalúdočnej a vylučovacej sústavy. Čakanka pôsobením svojich látok chráni aj srdcovocievnu sústavu, znižuje cholesterol v krvi , zabraňuje nadmernému ukladaniu tukových buniek. Tie sú odvedené z tela von ešte predtým, ako sa stihnú dostať do krvi. Ak trpíte arteriosklerózou, vysokým krvným tlakom, nadváhou, cukrovkou, mali by ste čakanku pravidelne zaradiť do vášho jedálneho lístku. V rámci ochrany tráviacej sústavy obmedzuje výskyt rakoviny čriev, čistí žalúdočnú sliznicu a mikroflóru. Zároveň stimuluje činnosť žlčníku a pečene.

L.Z.

Predchádzajúci článok
Ďalší článok
PRÍBUZNÉ ČLÁNKY

Armagnac

Flambovanie

- Advertisment -
Google search engine

Najpopulárnejšie

komentáre