Na Slovensku málo známy, ale bohatý na históriu, to je cider. Tento jablčný nápoj bol známy už v antike a v súčasnosti je najpopulárnejší vo Veľkej Británii, Francúzsku, ale aj v Amerike a Nemecku, kde ho mnohokrát nazývajú aj ovocným vínom. Zaraďuje sa medzi alkoholické nápoje a je vyrobený z vykvaseného jablčného muštu. Vďaka svojej osviežujúcej kvasenej chuti ho možno porovnať k obľúbenému pivu, farbou a ovocnou vôňou môže niekomu pripomínať víno. Cider avšak stojí niekde v strede. Je zlatistej priezračnej farby, avšak je menej horkastý a menej perlivý ako pivo. Cider zároveň obsahuje menej alkoholu ako víno, väčšinou od 2 do 8,5 percent (sladký do 3%, polosuchý má 3 až 5 %, suchý viac ako 5% alkoholu).
Výroba cidru je vcelku jednoduchá, problém však nastáva pri jeho skladovaní a lisovaní. Oproti vinárom sa výrobcovia cidru často krát s lisovaním veľa natrápia. Lisovanie jabĺk je energeticky náročnejšie, preto je i napriek lacnému zdroju – jablku, cider drahším alkoholickým nápojom. Najlacnejšie cidre sa vyrábajú z obyčajných odrôd, najdrahšie zo špeciálnych cidrových jabĺk, strednú cestu tvorí zmes obyčajných jedlých odrôd s tými špeciálnymi. Mnohí odborníci tvrdia, že najlepšie je zmiešať viacero jablčných odrôd dohromady. Len vtedy môže vzniknúť dokonale chuťovo zladený mušt , ktorého horkosť, kyslosť a sladkosť vytvárajú harmóniu.
Z jabĺk sa vylisuje mušt, ktorý je pripravený na následnú fermentáciu. Kvasenie prebieha v drevených sudoch (malovýroba) alebo nerezových tankoch (väčšie podniky). Takéto kvasenie v sudoch alebo nádržiach prebieha pri teplote 4 až 16 stupňov a trvá zhruba tri týždne. Každý druh cidru má dobu zrenia inak dlhú. Nízka teplota zabezpečuje pomalé kvasenie, pri ktorom nedochádza k úbytku pre cider charakteristických aróm. Ešte predtým, ako sa pri fermentácii premení všetok cukor na alkohol, sa mušt prelieva do nových nádob. Vďaka prelievaniu sa nadbytočné častice a špina hromadí naspodku suda alebo tanku. Sudy musia byť naplnené nahusto, aby sa do kvasu nedostal nežiaduci kyslík. Zvyšný obsah sudov sa kvasí s pridaním oxidu uhličitého, ktorý vytvorí na povrchu sudu ochrannú vrstvu. Po vykvasení a odstránení sedimentov a nečistôt sa cider pasterizuje a riedi na požadovaný obsah alkoholu. Potom sa stáča do fliaš, kde ešte zľahka prebieha dokvasovanie.
Výsledný produkt je jemne perlivý a mierne zakalený, čo má totožné s pivom. Cider, podobne ako víno, rozdeľujeme na sladký, polosuchý a suchý. Niektoré druhy cidru sú zakalenejšie, iné priezračnejšie. Farba a čistota moku závisí od fázy filtrovania, ku ktorej môže dôjsť medzi lisovaním a kvasením. Dôležitú úlohu zohrávajú aj odrody jabĺk. Niektoré cidre sú preto perlivejšie, iné nie. Mnohí výrobcovia s masovou produkciou filtrujú cider, aby bol priezračný a perlivý aj na pohľad. Avšak originálny, pravý cider je tmavší, zakalený a jemne perlivý. Lacné cidre často lákajú aj vyšším percentom alkoholu, produkt avšak stráca na chuti a aróme jablka.
Okrem výbornej chuti sa môže tento alkoholický nápoj pochváliť vysokým obsahom antioxidantov, fenolov, zdravých flavonoidov – flavonov , ktoré predchádzajú srdcovocievnym ochoreniam, rakovine a iným chorobám. Cider sa odporúča piť ľuďom trpiacim na rôzne typy alergií, na vysoký cholesterol, artritídu alebo dnu. Pomôže vyliečiť chrípku, choroby kože, akné alebo kvasinkové ochorenia spôsobené kvasinkou Candida. Pitie cidru znižuje únavu a bolesti krku. Veľmi vhodný je pri diétach, pretože odbúrava tuky. Ocenia ho i pacienti s vysokým krvným tlakom.
