Človek je jednou z mnohých zložiek prírody, je s ňou tesne spätý a tým pádom i závislý od nej. Kolobeh života zložený z pohybu, zmeny a regenerácie si vyžaduje neustály príval energie. Ľudský organizmus musí byť silný a zdravý, aby dokázal prekonať prekážky, ktoré sa mu počas života stavajú do cesty. Zdroj energie a zdravého organizmu sa čerpá práve z potravy, ktorá by mala byť vyrovnaná a výdatná.
Jedlo už netvorí len základný kameň správnej výživy a zdravia, ale najmä záľubu, pôžitok, či dokonca obľúbenú činnosť. Domáca strava sa nahrádza rôznymi polotovarmi, ktoré obsahujú chemické konzervačné látky, rýchlym občerstvením (tzv. fastfoodmi) a ľudia sa čudujú, prečo sa stále cítia unavene a prečo nemajú energiu, keď sa dostatočne najedli. Odpoveď je jednoduchá, najedli sa zle.
Ďalším problémom je dôvod príjmu potravy. Jeme naozaj len vtedy, keď cítime hlad? Nemýlime si hlad len s obyčajnou chuťou na jedlo? Mozog síce dokáže odoslať správu, že telo potrebuje živiny a potrebuje sa nasýtiť, ale nedokáže informovať o skutočnosti, či bolo zloženie prijatej stravy správne, či obsahovalo potrebné látky a v akej miere tieto látky obsahovalo.
Ľudské telo je zložitou stavbou, ktoré sa skladá zo špecifických orgánov vykonávajúcich rozličné funkcie. V prípade zdravej výživy nás bude zaujímať tráviaca sústava, ktorá pripravuje potravu na prijatie orgánmi mnohými mechanickými a chemickými pochodmi. V tráviacich orgánoch sa potrava rozdrobuje, premiešava, tráviacimi enzýmami rozkladá, aby ju dokázal organizmus správne využiť. Pripravené živné látky sa cez sliznicu tráviacich orgánov vstrebávajú a krvou a miazgou sa rozvádzajú do celého tela, aby zabezpečili fungovanie látkovej premeny a výmeny. Nevyužité alebo nevyužiteľné zvyšky a odpadové látky vyprodukované toto látkovou výmenou a premenou naše telo vypudzuje prostredníctvom vylučovacej sústavy.
Potraviny delíme nielen podľa ich chemického zloženia, ale i podľa úlohy, ktorú vo fungovaní organizmu vykonávajú. Rozhodujúcim faktorom pri posudzovaní zdravých potravín je to, čo z nich dokáže organizmus človeka vyťažiť. Tento hlavný faktor avšak súvisí i s chemickým zložením potravy, so stráviteľnosťou, so spôsobom prípravy potravy, so správnym časovým zaradením jedla do jedálnička, s vhodným skombinovaním s iným jedlom, so spôsobom podávania jedla a s prostredím, v ktorom sa jedlo podáva.
Zásady správnej výživy a stravovacie návyky si osvojujeme najmä v rodine, v základnej stavebnej jednotke spoločnosti. V nej sa po prvýkrát stretneme s jedlom samotným a taktiež i so spôsobom potravy. Kuchyňa každej rodiny je totižto jedinečná a neopakovateľná. To, čo si dieťa osvojí v detstve, sa s ním tiahne po zvyšku jeho života. Zdravie celej rodiny a najmä detí závisí od spôsobu života rodiny, takže i od potravy, ktorú rodina spoločne prijíma.
Prijímanú potravu je potrebné zladiť s pracovnými a mimopracovnými povinnosťami, záľubami a ostatným programom, pretože jedlo sa má stať pravidelným zvykom, ktorému sa podriaďuje náš tráviaci systém. Často sa vyskytujúcim problémom stravovania je totiž nedostatok času. Ľudia súčasnosti sú zaneprázdnené tvory, ktoré nemajú dostatok času ani na prijímanie poriadnej potravy. V zhone a v závale povinností do seba hodia čokoľvek, na čo počas pracovného zaťaženia narazia alebo po návrate z práce skonzumujú celý obsah chladničky. Výsledkom je porucha trávenia, vredy alebo obezita.
Pravidelnosť stravovania je dôležitá i z toho dôvodu, že medzi príjmom dvoch jedál musí ubehnúť istý čas. Potravu naše telo nestrávi ihneď alebo naraz, ale postupne. Potrava sa po prijatí posúva do nižších častí až po uplynutí určitého času, pretože tráviace pochody, vstrebávanie a látková premena sú na seba nadväzujúce činnosti. Tráviace orgány jednoducho potrebujú dosť času na premiešavanie potravy. Systém, ktorý prijíma novú várku potravy, musí byť taktiež dobre odpočinutý, aby svoju funkciu mohol vykonať dokonale. Takže, ak do seba hádžeme jedlo každú hodinu, naše tráviace ústroje nie sú dokonale odpočinuté, čo môže v tráviacej sústave vykonať peknú neplechu. Preťažovanie organizmu častým alebo nadmieru sýtym jedením je nezdravé tak isto, ako dlhšia nečinnosť tráviacich orgánov spôsobená dlhým hladom.
Ako veľké majú byť prestávky medzi dvoma chodmi? Všetko to závisí od množstva potravy, od jej zloženia, od organizmu človeka, ktorý je svojím spôsobom jedinečný, od veku, pohlavia, a pod. Všeobecnou zásadou avšak zostáva, že žalúdok musí byť počas prijímania potravy prázdny. Potrava v žalúdku sa spracováva od 2 do 5 hodín. Priemerná prestávka medzi chodmi by mala byť okolo 4 hodín. Pomalšie odchádza zo žalúdka mastné jedlo, rýchlejšie jedlo kašovité alebo tekuté.
Koľkokrát denne máme prijímať stravu? Človek by mal prijať minimálne tri chody za deň. Zdravý optimum tvoria 4 chody a u ťažko fyzicky pracujúcich tvorí optimum 5 chodov. Vďaka pravidelnému príjmu potravy si organizmus vytvorí tzv. pevný dynamický stereotyp, ktorý zabezpečí správne fungovanie nielen tráviacich ale i ostatných orgánov a dokonalé využitie energie či telesných schopností človeka.
Akú úlohu tvorí pitný režim, správne zostavený jedálniček, čo je to výmena a premena látok, čo sú to tuky, cukry, bielkoviny, aké množstvo alkoholu a kofeínu je obstojné, ktoré výživové doplnky potrebuje naše telo a ostatné zaujímavé témy o zdravej výžive sa dozviete v nasledujúcich článkoch.
L.Z.
